Potomitan

Site de promotion des cultures et des langues créoles
Annou voyé kreyòl douvan douvan

Nwèl 2014 é joudlan

Kréyolad 553

Kantik pikan

Jid

Hibiscus sabdariffa

Hibiscus sabdariffa, groseille pays. Photo F. Palli.

 


Sé jou-tala lè’w ouvé radio, ou pa oblijé rikonnet chanté kantik. Asiparé fok wouvè lapot ba tousa ki modèn. Yo ka chanté kantik an tout kalté manniè, ou pé tann kantik an ragga, reagay, konpa, man jik tann li an jazz. Ou sé jirédi yo oubliyé tibwa, tjuiyè ek boutèy.

Adjilbè anrajé kon an tig, pas misié konstaté nwel sé pa an lafet spiritiel ankò, mé an chofman komersial pou tan kannaval la ka vini ovantatè.

Ou ka tann dé kalté ritounel. Kantik pikan-an bon mé fok pran titak pokosion kanmenm. Man pa lé ba pèsonn konsèy, pas man ja chanté tou “afos Jozef té boulé i dòmi déwò..’ » mé pétet fok nou réfléchi pou pawol nou pa désann yenki anba bouden nou. Ki sa anba wob ka vini fè adan an chanté nowel? Loulou dwé viré tounen an serkèy li lè i ka tann sa!
Ousédi radio-a lé nou «rimété lanmenw adan» adan ki sa?

Oben «Chien pa lé bannann i pa lé poul pran’y». Radio-a ka ba nou sa tou lé sen minit. Erezdibonnè janklod mété vwa’y pou fè nou sav ki bwè san manjé ka boulé, mé lè’w boulé fok fouté kò’w asou koté pou pa mennen pies aksidan loto, ni potjiré moun dézagréman.

Nwel sé okontrè tan pou lévé zié an siel siel, pas anlo moun sel ek yo sana yen.

Nwel sé tan fraternité sé pa tan pawol plen épi salté.

Nwel sé pa kannaval ni tan bakannal.

Manmay, pasé an bon nwel zot pé brè, mé zot pa oblijé boulé pou sa. Epi si zot brè dé ti chob, yonndé ponch koko épi aleksandra, ek zot tibren toudi, pa pran volan-an pou zot pa opozé dot moun fè nwel-yo.

Bon nwel manmay pou nou pé wouvè lanné 2015 lan asou anlot kanman.

Jid

 

 

 

Crèche vivante à Trinité (Martinique).

Crèche vivante à La Trinité (Martinique).

 

étoile   filao-étoile  étoile
Sur Potomitan et ailleurs

 Nwèl 2014