Potomitan

Site de promotion des cultures et des langues créoles
Annou voyé kreyòl douvan douvan

28 oktob jounen entanasional kréyol-la

 

28 oktob sé jounen entènasional kréyol. Pou nou gloriyé bel jounen-tala, mi sa nou ka fè:

An yonn, épi tout dot matjè ek asosiyasion ki ka goumen pou dévlopé kilti épi lang kréyol, épi tout moun oliron boul latè-a nou ka gloriyé an vayan fanm,

Fanotte FANON

An dé, nou chwézi senk teks adan sa Serge RESTOG ja matjé andan liv i sòti.

An twa, pou bout, nou ka ba zot lis liv an kréyol Serge RESTOG matjé.

La Semaine du Créole 2015 en Martinique se fera en hommage à FANON Fanotte, militante de la cause du Créole et de la culture martiniquaise.

Les associations co-signataires ont voulu placer les manifestations de la SEMAINE INTERNATIONALE DU CRÉOLE en Martinique en hommage à une vaillante militante de la cause du créole et de la culture martiniquaise récemment décédée:

Fanotte FANON.

Fanotte FANON, décédée à lâge de 65 ans, après une longue maladie, avait été à la pointe du combat pour la langue et la culture créoles, dans des organisations comme:

  • BANNZIL KRÉYOL MATNIK,
  • A.M.C.A.E. (Association Martiniquaise pour la Coordination de l'Antillanisation de    l'Enseignemeny)
  • Kontè Sanblè (Association de Conteurs de la Martinique).

Elle avait participé à "Livènaj Kréyol" (Université d'été à l'U.A.G. autour du Créole, en 1984) et au D.U.L.L.C. (Diplôme universitaire de langue et de culture créole) en 1984/86.

Fanotte té an fanm doubout ki goumen anpil pou palantjé matjoukann (kilti) Matnik. Nou andwa gloriyé vayan fanm tala ki, malérèzman, kité nou two bonnè.

Sé sa nou ké fè, ek sé sa nou ka mandé tout moun fè pandan simenn kréyol la, fen Oktob 2015.

Nous proposons que les manifestations autour de la Semaine du Créole 2015 soient faites en HOMMAGE A FANON FANOTTE.

KM2  (Krey Matjè Kréyol Matnik), association des écrivains en langue créole de la Martinique) - Georges-Henri Léotin
BANNZIL KRÉYOL MATNIK - Carine Gendrey
IKAK (Institut Kilti An Kréyol)  - Serge Restog
ADPKM (Asosiasion pou Défann ek Palantjé Kilti Matnik) - Flora Germain

Lonnè, Respé.

boule boule boule

1
Papa-nwel nou

Serge RESTOG

Papa-nwel nou              (Lé répondè)

Ni an bab nwè, red, mélé,
Ki ka pitjé mwen
Lè'y ka bo mwen
Pou'y di mwen bonjou

Papa-nwel nou              (Lé répondè)

Pa ni soulié,
Dé pié'y plen labou,
Zotey-li plen léchofi,
I ka monté, désann.
Anba tout bwa
Pòté joujou ba nou.

Papa-nwel nou              (Lé répondè)

Ké ba mwen an pipo
I fè épi bwa banbou.
I pé ké mété joujou-a
An pié li-nou, pas nou pa ni li.
I ka mété yo dabitid
Anba payas-la bò tet-nou,
Ou bien, i ka séré'y
Adan rad kabann-lan

Papa-nwel nou              (Lé répondè)

Sé an bon nonm, nou enmen'y anpil,
Lè nou ni yonn
Ki pé vini wè nou ;

Pas i ni anchay timanmay
Ki pa ka wè'y,
Ki pa konnet li,
Ki pa janmen ni an joujou.

 

SONJÉ  SA !              (Lé répondè)

 

Serge RESTOG, Muguet-Noël, Éditions Lafontaine. 1996, ISBN : 2-912006-00-7

2
Tjwé lanp-lan

Serge RESTOG

Ou ka pichonnen mwen,
Tonnere de dieu !
Pa pichonnen mwen !
Arété pichonnen mwen.
ArétéééééÉ... !
Sa ka chatriyen mwen !
Ou ké fè mwen ri fò la, wi !
Ou pa konnet mwen lè mwen ka ri ?
Mwen pa enmen moun tatjinen mwen.

Arété !
Woy... Woy... !
Sa ki ka rivé'w ?
Sa ki ka pran'w ?
Arété, mwen di'w !
Ou ké fè mwen fè an kriz ri la.
Ou ka fè mwen tonbé léta.
Ébé... ébé... ébé...
Fout ou sirè !

Mwen pòkò té paré oswè-a, pou sa.
Tet-mwen plen épi sousi.
Ou ka tizonnen mwen.
Sa'w manjé konsa ?
Ha...!
Way... !
Arrête, mon vieux !
Ou ka rann mwen ennervé.
Ho... ! Sa sa yé !
Arété mwen di'w.
Gadé an ki léta ou ja mété mwen la a.
BooooooO... !

Gadé fout, ou trouvé tousa ou té ni bizwen an.
Mé wi doudou, mé wi.
Tjwé lanp-lan,
Tjwé lanp-lan, i ni trop limiè.

Serge RESTOG, Pawol ki dous, Réédition, Matjè-éditè, 2009,- ISBN : 2-903843-07-1

3
Jik an fongangann difé lanfè

Serge RESTOG

I twazé mwen.
I kalé bouch-li ba mwen.
I gadé mwen asou koté.
épi, i ri ba mwen.
épi tousa,
Mwen konprann.
Mwen konprann...
I ka fè mwen maché dèyè'y,
Fè tjè-mwen soufè tibren,
Pou'y sèten ki lanmou-mwen fò,
Lanmou-mwen sensè.

I twazé mwen.
I kalé bouch-li ba mwen.
I gadé mwen asou koté.
épi, i ri ba mwen.
Mwen konprann
Fok pran pasians.
Mwen kraché dou,
Mwen valé anmè.
Mwen atann jou-a i ké di mwen,
Vini !

I twazé mwen.
I kalé bouch-li ba mwen.
I gadé mwen asou koté.
épi, i ri ba mwen.
Mwen konprann.
Lè i tjenbé lanmen-mwen
ek i di mwen.
Vini !
Pa palé !
Pa di ayen !
Pa di hak !
Dé zié-nou ja palé asé konsa.

I twazé mwen.
I kalé bouch-li ba mwen.
I gadé mwen asou koté.
épi, i ri ba mwen.
I ralé mwen alé,
I mennen mwen désann
Jik an fongangann difé lanfè.

Serge RESTOG, Pawol ki dous, Réédition, Matjè-éditè, 2009,- ISBN : 2-903843-07-1

4
Neg pa ka mò

Serge RESTOG

Yo pran barik
Yo pèsé'y épi klou.
Yo pran neg yo fèmen'y adan.
Yo ladjé'y désann
Dépi anlè mòn.
Klou-a pèsé neg.
Klou-a krévé zié neg.
Klou-a krévé vant neg.
Klou-a krévé tet neg.
Neg-la pa mò kanmenm.

Yo pran neg
Yo maré'y anlè poto tou touni
Toupré nich fonmi.
Yo mété sik anlè'y.
Yo ladjé fonmi anlè neg
Dépi tet-li, jis an pié'y.
Yo fè fonmi rantré
An tout tou kò'y.
Fonmi manjé zié neg.
Fonmi manjé tou zorey neg.
Fonmi manjé lapo neg.
Neg-la pa mò kanmenm.

Yo fouété neg.
Yo senyen neg, yo fiziyé neg.
Yo fouété neg,
Yo senyen neg,
Neg abiyé an ranyon
Oben tou touni toubannman
Ka wè mizè, neg fret ka klaké dan.
Neg tonbé malad,
Yo fouété neg,
Yo senyen neg,
Pas yo di neg pa malad,
Mé neg fenyan, neg pa lé travay.
Yo fouété neg,
Yo senyen neg, mé,
Neg-la pa mò kanmenm.

Yo pran ba fè.
Yo chofé sé ba fè-a.
Yo brilé chivi neg,
Yo brilé janm neg,
Yo brilé platpié neg, Neg kriyé anmwé,
Neg pléré san,
Neg kriyé Bondié.
Neg avoué menm sa i pa fè, mé,
Neg-la pa mò kanmenm.

Neg an jou chapé,
Neg an jou vini neg maron,
Neg révolté, prézonnen tout bet.
Neg fouté difé adan tout kay sé met-la.
Neg fè yo pè tibren.
Mé apré, yo tiré fouet-la,
Yo tiré chenn-lan.
Yo ranplasé tousa épi dékré, lwa,
Épi lenpo.
Neg ka wè mizè,
Ayen pa chanjé pou neg.
Neg ka trimen, neg ka pléré, neg ka jémi, mé,
Neg-la pa ka mò kanmenm.

                    Serge RESTOG, La gorge serrée, le ventre creux, Les paragraphes littéraires, 1981, ISBN : 2-903843-01-5.

5
Sèptanm 1870, sa fet atè isi Matnik.

Serge RESTOG

Louis TELGA, véritable chef de guerre, condamné à mort par contumace. Madeleine CLEM, condamnée à mort par contumace. Rosalie SOLEIL, 5 ans de prison. Daniel BOLIVARD condamné à mort par contumace. Sophie LUMINA dite Surprise, condamnée aux travaux forcés à perpétuité. Adèle NEGRANT, condamnée par contumace aux travaux forcés à perpétuité. Auguste VILLARD, condamné à la déportation en Nouvelle Calédonie. Eugène LACAILLE, Furcis CARBONNEL, Louis Gertrude Isidore, Cyrille Micamor, Louis Charles YOUTTE, sont condamnés à mort et fusillés au Polygone de DESCLIEUX, en Décembre 1871. Sa, sé an jijman lajistis fransé sòti i ni 128 lanné, atè isi Matinik, apré, sa yo kriyé lensireksion lisid.

Adan ki léta Matinik yé, épi sé blan rasis la, sé blan-an ki ka monté anlè tet neg?

Apré dékré 27 Avril 1848-la, an nonm nwè, yo kriyé PERRINON, konmisè larépiblik, ka éséyé fè dékré-tala maché isi. I ka mété dwa pou tout moun travay, dwa pou tout jounal sòti, dwa pou tout moun alé lékol, dwa pou tout moun voté. Mé, Perrinon pa ka rété konmisè lontan. Novanm 1848, kontamiral BRUAT ka pran plas-li, pou krazé tout travay-la SCHOELCHER té mété doubout la, é pou rimété "Lod épi Travay". Sé blan-an pa té janmen admet, neg, dépi yo té libéré koyo, té nonm kon yo, té ni menm dwa. Pou tjenbé sé neg-la anlè sé bitasion-an, pou yo travay, sé blan-an pran dot neg Lafrik, zendien, mennen isi. Yo fè an kontra épi yo. Gouvènè amiral DE GUEYDON ka sòti an dékré ki ka di : fok tout moun, lè ou ni 12 lanné, pou ni an livré pou déplasé adan péyi-a. Si ou pa ni'y, ou ka péyé an lanmann 5 jou travay oben 100 jou travay. Lè ou ni 16 lanné ou pou péyé an lenpo 5 fran (5 jou travay). Neg pa té ni chenn adan pié-yo, men, ayen pa té djè chanjé.

Sé pli gran krim ki fet. An neg bat an blan.

Févriyé 1870, an neg yo kriyé Léopold LUBIN, i sé an agrikiltè. I ka maché anlè larout Omaren pa koté bitasion Grand Fond. I ka kwazé dé blan ki ka pasé anlè chouval-yo, Misié AUGIER DE MAINTENON, an konmisè lamarin épi Misié PELLET DE LAUTREC, an ansien solda. Sé blan-an ka rélé LUBIN. Yo ka kriyé an koy, pas i pa sòti adan chimen-an asé vit, épi i pa di yo bonjou. LUBIN ka kontinié chimen'y, i pa ka réponn yo. Sé blan-an ka jouré'y, ka ba'y bon kou, bon baton pou aprann li respekté moun ki blan.

LUBIN ka pòté lé plent ba pwotjirè jénéral la, Jénéral DE LAROUGERY. Ayen pa ka fet. LUBIN ka konprann, sé pa konté anlè lajistis-tala. LUBIN li 25 Avril 1870 an bouk Omaren, mété koy ka atann Misié DE MAINTENON. I sav i ni labitid vini lanmes, la. LUBIN ka wè'y. I ka fè'y désann anlè chouval-li. I ka ba'y an bon volé. Sa ka oblijé Misié DE MAINTENON sispann travay, pannan 20 jou. Sé pli gran krim ki fet. An neg bat an blan. Yo rété LUBIN. Yo kondané'y pou 5 lanné obany CAYENNE, épi 1 500 fran domaj épi lentéré. Tjek tan avan, an blan té tjwé kontjibin-li, an nègres, ki té ansent gwo bouden. Lajistis ba'y apenn 5 lanné laprizon. Antan-tala sé konsa sa té ka fet.

Neg ka lévé mouch rouj.

Adan sé asésè-a ki jijé LUBIN, i ni an blan yo kriyé CODÉ, ki ni tè lavièpilot. CODÉ ka bat lestonmak-li pou di ki sé li ki fè si LUBIN trapé 5 lanné CAYENNE. CODÉ ka di i fè sa, sé pou fè an lekzanp. An neg pa pou pòté konparézonni'y, lévé lanmen anlè an blan. Orala, pep-la ka pran konba-a pou koy, lè i wè tousa lenjistis ka fet adan péyi-a. Pep-la annou lévé mouch rouj kont sé menm moun-lan ki ka fè lajistis-la adan péyi-a, kont sé menm moun-lan ki ka pijé yo adan ladministrasion péyi-a, kont sé menm moun lan ki ka senyen yo adan chan kann-lan. Pou réponn dènié lenjistis blan fè neg. Zafè yo vwéyé LUBIN CAYENNE pou 5 lanné a. Sé moun-lan konmansé kriyé " Viv Larépiblik" ! "Nou ka tjwé CODÉ jodi-a" ! "CODÉ jodi-a jou'w rivé" !

CODÉ té ka séré adan sé mòn-la dépi dé jou. Yo rivé tjenbé CODÉ. Yo bat li. Yo tjwé'y. Yo koupé koko'y, an bakwa-a (dans le champ de bakoua). Pou yo, tjwé CODÉ, sé té tjwé yonn adan sé blan-an ki té pli séléra a.

Adan tout lisid Matinik, neg mété difé adan bitasion sé blan-an. Difé pri adan sé konmin-lan, lavièpilot, Omaren, Sentann, Lavièsalé, Dikos, Lanmanten, Sendespri, Sentlis, Dianman, Ofanswa, Trinité, Robè, Gwomòn, Twazilé, Voklen.
Baton, roch, dlo piman kont fizi.

Men, sé blan-an rimété kòyo doubout. Yo groupé solda, bétjé, boujwa blan épi nwè, milat, tout moun-tala, apié, achouval, épi fizi. Yo tjwé neg kon mouch. Yo té ka tiré san gadé. Yo tjwé tout kalté moun adan sa. Yo brilé kay neg. Sé neg-la, pa lotbò, té ka atatjé épi baton, roch, dlo piman. Yo rété 5OO moun. Yo mété yo lajol, Dèzé. Lamajorité sé té jenn 25 lanné. Té ni bon enpé fanmm adan sa, é yo té pli gérié ankò ki sé nonm-lan. Yo kondané 71 moun. Yo fiziyé sé chef-la opipiridijou, Lapoligòn Fodfrans. Apré mé 1848, Septanm 1870 sé pli gro toumvas (révolte) ki fet adan listwa Matinik.
Tout bouch fèmen anlè Septanm 1870. Nou ka atann bon papa blan-an ba nou dwa (nous autorise) palé anlè sa.

Bon enpé parol ka tonbé anlè lanné 1848, pas jodijou bon papa blan-an ba nou dwa (nous a autorisé) palé anlè manniè latret sé neg-la sispann. Men, chak septanm ki ka pasé, bouch tout moun fèmen. Pa an kwik, pa ka sòti pou palé anlè ladjè-tala. Ladjè-tala fèt isi Matinik. Ladjè-tala sé té blan rich ki ni tè, kont neg, zendien ki pov. Sé blan-an ki toujou osi rasis, ka eksplwaté moun, ka maché anlè tet moun. Chak septanmm ki ka pasé, tout moun ka pé anlè sa, pas bon papa blan-an pòkò ba yo dwa rikonnet gran toumvas (révolte) Sèptanm 1870 la, otila fanmi-nou, frè-nou, sésé-nou mò, san-nou koulé anba fizi sé blan-an. Poutji fanmi-nou mò, frè-nou mò, sésé-nou mò ? Pas moun, isi Matinik, té ka mandé tibren lajistis, lonnè épi respé.

Serge RESTOG, Septanm 1870, sa fet atè isi Matnik, La Tribune des Antilles n° 12, 1998.

boule

 Viré monté