Potomitan

Site de promotion des cultures et des langues créoles
Annou voyé kreyòl douvan douvan

Calendrier des Insolites
Juin 2017

Zandoli é Chofé-solèy

Hector Poullet

Anolis roquet

Anolis roquet, zandoli de la Martinique. Photo Jean Philippe Beaugier.

On tipawòl kréyòl ka di :
«  Pwèl a kochon sé manman lasité ! 1»
Sé sa man Chofé-solèy
toujou té ka di fi a-y
chaklè manzèl té ka sòti
anba wòch-la
ola yo té  ka viv la
pou i té ay pwan
on ti bengné limyè solèy
asi menm wòch plat-lasa.
Manman-la té toujou enkyèt.
Lakrentitid té ka fè-y palé konsa :

— Ou tann é konpwann sa an sòti di-w, dimwazèl :

— Wi anman, an tann ou di :

« pwèl a kochon sé manman lasité ! »
E manzè Chofé-solèy té ka chapé kò a-y.

On jou, jennfi-léza la
té sòti rivé asi wòch-la
ka dérédi kò a-y
ka lyanné
ka ganmé
ka pwan plézi a-y
lè Konpè Zandoli
i té ja  ka atann-li
fè-y san pokosyon
on kalité déklarasyon :

— Wi ou bèl timafi !

 si a pa té pou di
ou sitèlman kapon
asiré an té ké ja mandé-w mayé. !
An pa ka manti di-w
mwen enmé jan a-w
toubòlman
bèl koulè klérant zékay a-w
ka fè zéklè-limyè é  ka vèglé solèy
ti- kò mègzoklèt a-w la
ka fè ou légant kon pa tini
kanta pou zyé toutouni a-w 2
yo ka ban-mwen lanvi
plonjé jis andidan fenfon a nanm a-w !
Mé poukisa zòt Chofé-Solèy zòt enkyèt konsa
mwenn ti-kati-kata, disparèt ka pwan-zòt.
Gadé-mwen
ayen pa ka fè-mwen pè
Okontrè lè kèk zannimo ka vini chèché-mwen tren
an ka fè kòlè, an ka soukré tèt
an ka gonflé bajòl
an ka montré-y kouto jòn an-mwen
é lèwgadé malvini-la
ka anni channda onfwa-lamenm
avan menm an ni tan varé-y.
Manzè Chofé-solèy réponn :

— Ou ni bèl pòz é bon kakèt Misyé an-mwen chè

Mé dabòpouyonn nou Chofé-solèy, nou pa bizwen
pon misyé an fanmi-la
pou fégondé zé an-nou
kifè nou ka pitité san papa 3.
Epi pou dé mwenmenm ou sav
an ka kouté sa manman-mwen ka di :
« pwèl a kochon sé manman lasité ! »
Konpè Zandol, li, hadi kon pa tini
mété-y ka karé k’on kodenn :

— Las di ! Chéri-damour ! Ou bèl, ou jenn
ou pa bizwen kouté pawòl a vyé fanm !
Atoupannan i la ka fè faro-bastè a-y
I pa vwè misyé Makou-chat té ka pwoché.
Chofé-solèy li ni tan pèsivwè salté-la
I koulisé kò a-y lamenm anba wòch-la
Lè Zandoli chèché kouri-monté asi on pyébwa
Chat-la anni soté asi-y
é mi i ja pwan Konpè Zandoli an gyèl a-y !

Zòt vwè-y
Man Chofé-solèy té anrézon
lè i té ka di :
« Jénéral pridan é jénéral kapon pa menm ! »

  1. Déformation créolisée de «Précaution est mère de sûreté».
     
  2. Les yeux des  gymnophthalmes n’ont pas de paupière.
     
  3. Les Gymnophthalme d’Underwood se reproduisent par parthénogénèse.
        

Gymnophthalmus pleei. Photo Cédric Rareg.

Gymnophthalmus pleei, Photo TSP de Corsini.

Anolis roquet

Anolis roquet, zandoli de la Martinique. Photo Francesca Palli.

 

Viré monté