Potomitan

Site de promotion des cultures et des langues créoles
Annou voyé kreyòl douvan douvan

KALBAS LÒ LAKARAYIB
Prix Gilbert Gratiant


Entrevue de
Erik Pézo
Lauréat 2011

Jid

Kalbas 2008

C’est en 1995 qu’à l’initiative des membres de la diaspora antillaise et guyanaise que naît une association qui a pour but d’organiser annuellement un concours de poésie en langue créole.

Après le départ des principaux animateurs retournés au pays, l’association est mise en sommeil en France. À l’initiative de Daniel Boukman, Kalbas Lò change d’appellation et elle s’ouvre sur plusieurs pays créolophones (Dominique, Guadeloupe, Sainte-Lucie, Haïti). L’association Kalbas lò Lakarayib (KL2) a pour objet désormais de réaliser tous les deux ans ce concours de poésie en hommage au regretté Gilbert GRATIANT.

À l’occasion de la remise des prix qui s’est déroulée lors de «Jounen Enténasional Kréyol» le vendredi 28 octobre 2011 à l’Atrium, ANTILLA a rencontré le lauréat 2011: Eric PEZO.

An 2006 jiri a té ba Erik PEZO an balan épi an «Pri espésial jiri a» pou poem li an  Mi péyi mwen.

Ou sé di sa pòté’y chans, antouléka sa fè’y pa ped fwa ek i kontinié djoubaté. I viré prézanté an teks ki genyen kouwòn lan épi  Mò pou viv.

Mé fok man di zot non déziem lan sé an manmay Ayiti David CHERI ek Si’m té kapab. Kantapou twaziem lan, sé an poem misié Fred FELISIEN i kriyé Van. Lè man di zot té ni an i “Pri Kout tjè”épi  Gadé sa yo fè nou éti an manmay Ayiti misié Roody BARTHELEMI ek pou bot “Pri Fab Konpè Zikak” Dousin ta an manmay Gwadloup Marie-Jeanne Capitolin asiré zot sav pres tout asou Kalbas Lò Lakarayib.

Mi an bokantaj épi Erik PEZO pou nou konnet titak plis asou brital majtè-tala ki ba nou poézi mé an roman tou kontel : Marie Noire.

Jid : Daboudabò sa ou pé di nou asou pri’w la?

Erik Pézo :  Ou ka palé trofé a oben pri a limenm?

Kon ou lé?

Man kontan man trapé pri-tala, menmsi man té ja trapé yonn an frans an 1999, sé té épi «Moun lasizo»; kidonk sé pa premié fwa man ka partisipé.

Es ou pé di nou dépi ki tan ou ka matjé poem?

Man koumansé trè bonnè dépi lè man té an 6èm. Man té entjet montré moun sa. Man té ka matjé poem toulitan. Tanzantan ba n ti-manmzel ki té an gou mwen. Mé sé la man koumansé konprann tou ki pawol out é ka angajé’w. Poézi sé pa té lafet.

Es ou pé rakonté an kamo ki matjé’w éti ki fè ou angajé dan lékriti?

Man ka chonjé man té an 3èm, lè nou té ka fè rédaksion, pofésè a té ka pran fey mwen an pou té li. Menmsi délè man pa té toutafetman adan tem lan. Sa té ka fè mwen plézi, mé sat é ka potjiré mwen dézagréman. Sé moun an toujou té ka pozé mwen an move kèsion ki té red a tann. Sa téka fè chak lè a kon an kout boutou an mitan tet-mwen. ES SE WOU KI MATJE SA?
Pou sé moun an man dwé té kopié sa asou tjek liv, antouléka yo dwé té édé mwen fè sa. Sa té ka chagriné mwen. Mé man désidé pa ladjé kò-mwen, man té ka fè sé kanmarad la plézi.

Kidonk ou éséyé fè kon tout moun?

Direktiman!

Mé es ou ka chonjé an bagay ki matjé’w?

Ah wi, man pé di’w sé an rankont. Sé lè man jwenn épi pofésè mwen Joël Beuze, man pé di sa ba mwen an bon balan, pas misié dékonpleksé mwen. Man ka chonjé kon jòdi an ti-pawol I té di mwen: “N’est pas poète qui veut!

An poet sé an moun ki pa kon tout moun. Man pé menm di I ba mwen gou jwé anlè zafè man pa kon tout moun. Man té ka matjé dé o twa poem pa jou ba tif-fanm ki té an gou-mwen.

Misié jwé an gran wol adan zafè matjé a, mé zafè li a tou. I té ka fè dé adaptasion téyat, kontel Gouverneur de la Rosée an liv Jacques Roumain. Dayèpouyonm sé bien pou sa yo nonmen kolej la Jacques Roumain.  I té ka fè nou li dé matjè kontel Zobel.

Kidonk kiltirelman sa té t’rè fò an lékol la?

Man pé di’w chak lafen lanné té ka ni an bel moman kiltirel. An plis di sé adaptasion tanbou a, té toujou ka ni an kout tanbou pou té fè é man pé di’w ki man té la douvan douvan. Man ka kwè sé té pétet sel kolej éti jounalis té ka vini fè repowtaj chak lafen lanné.

Es ou pé di misié té an katalizè?

Sa man pé di’w, misié té an pasè. I fè mwen dékouvè lékriti é man té ka matjé istwa moun an kartié a. Man pé di man té ka viv sa dot moun ka viv par potjirasion. Man té ka matjé asou dé personaj ki té an laliwondaj mwen kontel la voiture KKK.

Mé annou déviré asou teks ou a ki pran kouwòn an, ki sa ou pé di nou anlè’y?

Daboudabbò, man té ké lé sé moun an li’y épi risouvrè’y kon man vréyé’y la. Sa man lé di, si ki fok nou pran tan viv pou lè nou mò, sa nou fè ka viv toujou. Sa ma lé di pa la si ki fok nou angajé kò-nou, milité pou péyi-nou. Kisiswa sa nou ka fè, poet, mizisien, antrèprènè épi kisasayésa fok nou sispann fè djendjen pas tan an red é sirié. Nou pa ni dwa fè oben di nenpot ki sa.

Tousa nou ka fè, fok nou mété tout nam-nou, fok nou fè’y bien pou péyi nou alé douvan.

E lè zot ké li teks la zot ké wè ki sé sonorité a ka viré kon lanm lanmè, mé sé pou nou pa sispann goumen ni rété adan an sonmèy toupandan péyi a ka foukan, ka pati pat et oben ka chalviré djèlanba.

Fok nou goumen pou kilti noue ek sispann mandianné pas sa ki té avan nou ja pran bon fè. Antouléka teks tala sé angajman mwen pou péyi mwen.

Erik man diw mèsi pou bokantaj-tala ki fet an lang manman-nou. Nou ka mété pibliyé teks la pou sé lektè a dékouvè bel travay-tala.

Pa ni tjak Jid, sé té épi plézi.

boule  boule  boule

Mò pou viv

(Eric Pézo)

Man ka mò,
man ka mò pou bat an kout tanbou,
an kout tanbou gaya, platjé anba talon goch-mwen
pou déchouké vlen1 tablati ki plotonnen andidan tet an jenn kò.
Tet an jenn kò ki toupòtré tet an vié kò,
an jenn kò likiti, tou blèblè, an chèpi,
davwè’y rété twop tan san manniman.

Man ka mò,
man ka mò pou bat an kout tanbou,
sé pa bat pou bat men bat pou débat,
sé pa bat pou bat men bat pou konbat,
sé pa bat pou bat men bat pou pa mò kalpat,
sé pa bat pou bat men bat pou dépri kò
ki maré anba pié chouvaltwapat !

Man ka mò,
man ka mò pou bat an kout tanbou,
an kout tanbou pou dévèglé zié ki vèglé,
an kout tanbou pou débaré jou ki baré,
an kout tanbou pou démaré lanmen ki maré,
an kout tanbou pou défélé tjè ki félé
ek koumandé bles zentray-mwen pran lavol !

Man ka mò,
man ka mò pou bat an kout tanbou,
sé pa bat pou bat men bat pou débat,
sé pa bat pou bat men bat pou konbat,
sé pa bat pou bat men bat pou pa mò kalpat,
sé pa bat pou bat men bat pou dépri kò
ki maré anba pié chouvaltwapat !

Man ka mò,
Man ka mò pou bat an kout tanbou,
sé pa mò pou mò men mò pou viv !
Sé pa mò kon mabouya ka bokanté lapo douvan miel bel pawol,
sé pa mò kon lapia ki pè djolpot2 ka yen ki bat dèyè, bat dèyè,
sé pa mò kon apoda anba lopsion dousinè pou genyen an favè,
sé mò pou chiré zel ladjables ka fè tjok-nou tounen enpiok pou an babiol !

Man ka mò,
man ka mò pou bat an kout tanbou,
sé pa mò pou mò men mò pou viv,
éti tjè-mwen ka bat, éti tjè tanbou-a ka bat,
man ka mò pou viv !

boule  boule  boule

Not

  1. vlen: ki lé di an lang fransé-a venin, fiel.
     
  2. djolpot: sé non an pwason lariviè Matinik.

 

boule

 Viré monté