Kaz | Enfo | Ayiti | Litérati | KAPES | Kont | Fowòm | Lyannaj | Pwèm | Plan |
Accueil | Actualité | Haïti | Bibliographie | CAPES | Contes | Forum | Liens | Poèmes | Sommaire |
Tout jé pa jé ! Lèspri é Vwa a véyé : adyé Jo Clémence.
Diana Ramassamy 7. Septembre 2010 |
![]() |
Yé krik! Yé krak! Je demande la main! Accordé!
Sé kon sa yo té ka komansé pozé kèsyon an véyé a moun mò on ti tan avan.
Jòdi jou, an ka mandé zòt lanmen pou ba zòt dé mo é kat pawòl asi misyé Jo Clémence, on mèt-a-mannyok ki sòti jwenn Bazil. I té di mwen an mé 2010, adan on ankèt an té ka fè asi jé-di-mo: «Ou sav, lè an ké mò, ké ni onlo moun adan véyé an mwen, yo ké oblijé vansé kaz-la pou paré moun padavwa mwen an sé on moun a véyé»
Misyé Jo té on mèt-lékol, on makè, on mèt-a-pawol, on animatè a radyo, on animatè a véyé? Erreur! Krapo a bab, moustik sifilitik! Jo té plis ki sa. I pa té ka vin an véyé a moun pou blagé é fè moun ri. Non, a pa pou sa sèlman gran misyé-la té déplasé kò a’y an véyé a moun mò.
Dépi lè i té ni dizan, i té ka pati èvè manman’y adan tout véyé a vwasinaj. Manman-la té ka chanté ba moun mò é li, i té di mò-la bonjou pou i té chapé vitman présé dèwò-la pou i a’y kouté gran nonm ka pozé kèsyon, mitoloji, kèsyon matématik, kayanbouk, charad, diférans. I té ka’y chaché la konésans, kroyandiz, nanm a lang kréyol-la. I té ka’y apwann é miziré lespri a’y èvè lé pli gran, pou li apré i té a’y aprann lé pli piti.
I té pisimyé aprann èvè sa ki té gran pasé’y. Pou li aprann an liv pa té ni mem valè ki lè ou té ka aprann adan lékòl a véyé. I té ka chaché maji a vwa-la, anbyans a véyé-la pou i té sa aprann.
Sé kèsyon pozé a véyé, tim tim, dèvinet, jédimo ki ka ba’y konnésans asi lang kréyòl, asi mes é labitid kréyòl é sé pou sa i i té ka kouté lézòbsèk chak jou Bondyé fè jou… É i té ka pati adan tout véyé, sel kòté moun sav yo pa biswen pon kalité envitasyon pou antré andidan on kaz.
Sé Benzo ki té voyé mwen fè konésans a misyé Jo Klémans. An pa té konnèt hak asi jé kréyol é sé Jo ki pran tout ti tan a’y pou èskpliké mwen sa yo ka kriyé jé kréyòl é ki diférans é ki wòl a sé jé-la. An fin pa konprann onlo biten an pa té ka imajiné an tan-lasa, jé sé on biten ki séryé, jé tini on gran valè adan kilti a on péyi.
«Le jeu est plus ancien que la culture» sé sa Huizinga ka di adan on liv i maké é kè i titré Homoludens. Sé pou sa, fo nou chaché fouyé pou dékouvè épi konprann ki enpòwtans a jé adan sosyété kréyòl an nou. Sa Jo té vlé, sé fè moun kabéché asi vi a yo, asi konésans a yo, asi fondè a imajinasion a yo.
San soufrans, Jo, san soufrans! Gwadloup savé i ped on gran nonm a kréyol ki té ka goumé èvè nanm a’y pou voyé lang-la é kilti-la toujou pli douvan!
On bèl fos pou fanmi a’y é pitit a’y!
Diana Ramassamy