a
Potomitan

Site de promotion des cultures et des langues créoles
Annou voyé kreyòl douvan douvan

KREYOLAD 833

Yol dékonfiné

14. Août 2020

Jid

Sanmdi pasé tan-an té masié kon tout moun ka mété mas, mé sa pa opozé moun alé dékouvè bel koté Matinik. Kontel pa koté Trinité pou kandidati yol-la pa koté l’UNESCO té ni gran pòtré épi sab.

Ti-Mas té envité moun tiré mas-yo pou té fè an kout yol pandan tout lajounen-an. Yo aprann moun: bòdé vwel, monté obò, tiré dlo, fè an kout mannev lékout épi kisasayésa asou bébé-yol. Dépi yonndé tan ni an séri manifestasion alantou yol-a pou rivé fè’y antré an matjoukann mondial l’UNESCO, menm manniè Lamontàn Pèlé.

Mé nou aprann adan zafè mété mas-la, Kazel di pa ni zouk gran-vakans-tala an bwatdenui. Pas asiré an senkantèn moun viré pri épi viryis-la.

Lafen simen-lan sa pa opozé moun alé dékouvè bel koté Matinik avan yo kouri alé ayè.

Pa koté Préchè, Maslen pran douvan avan douvan pran’y ek pou sé manmay Wouj, Vè, Nwè-a pa pété’y monté pou déboulonnen moniman Du Parquet-a. Lakomin Préchè désidé déplasé’y limenm.

Manitinik nou pa ni kannikil kon an Frans, mé adan tet an jénes sa té cho telman, misié pran fizi’y dèyè anlot jenn. Ou sé di épi zafè dansé-a yo défann moun dansé a, adan tet yonndé sa ka fè yo déklanché vit.

Antouléka la CTM batizé Sant kiltirel Gradis épi non «Zwazo» Antwàn Tangamen. Sel bagay nous ka konstaté sa ki pa pati an vakans pé pa di pa ni ayen an péyi Matinik, pas ni bon pogram épi Matinik Mervey di Mond, épi Son péyi-a tout moun enmen bel péyi nou an.

Jid

Bel poveb kréyol 573

«Dan épi lang ka faché».

*

Sommaire Kréyolad

 Viré monté