Kaz | Enfo | Ayiti | Litérati | KAPES | Kont | Fowòm | Lyannaj | Pwèm | Plan |
Accueil | Actualité | Haïti | Bibliographie | CAPES | Contes | Forum | Liens | Poèmes | Sommaire |
KREYOLAD 1081 Lafet bri lanmizik 27.06.2025 Photo Francesca Palli. |
Sanmdi oswè, pres tout koté Matinik, sé mizik moun té ka fè lafet. Té ni mizik telman anlè ou té ka jik dégouté: mizik tanbou, orkes, DJ, koral, anfen mizik té toupatou sé pa sa ki té mantjé. Tout koté sé té an sel boudoum voukoum dan an gran wélélé.
Ni anlè an moun pozé mwen an kèsion, man té oblijé wouvè zorey-mwen gran kon an fèy chou pou té kom tann, afos té ni bri. Dapré-mwen sa man rivé kapté sé:
— Es mizik sé bri?
Antouléka Lyonel, ich vwazin-an, toulitan yo ka mandé’y bésé mizik boum boum1 li a. Misié pofité enstalé an platin dret anba imeb-la, épi sé dé gwo baf-li a, i mété sa a tout, jik vit bifé-a té ka tranblé.
Vwazen-an té oblijé alé fè an won, pou i pa té vini fou an kay li- a. I pa té fouti di jennjan-an bésé mizik-li a. Misié alé lanméri, pa pou pòté plent, mé la, i kouté an koral ek i di:
— Sa sé mizik!
Pas poutoutbon, sa pa té fò fò fò, é délè menm épi sé niyans-lan, mizik-la pa té ka varé zorey-ou, mé té ka fè’w flichonnen ek bouton frédi té ka lévé anlè’w. Sa té vréman bel, mé lè misié sòti an lanméri-a, an palapot-la an jennjan épi gwo radio’y blésé zorey-l épi menm zafè boum boum lan.
Lè i déviré bòkay-li Lyonel jwé mizik jij jou, ek sel sen ki zové’y, sé sentjè’d’ maten.
Man konnet an mizisien ki di-mwen:
— Man rayi fet-tala dann?
Lè man mandé’y poutji, i réponn mwen:
— Sé sel jou moun ka bokanté mizik pou bri, é man pa enmen sa pies toubannman!
Misié di mwen tou, annout di sa, yo ka mandé mizisien jwé pou ayen. I mandé-mwen:
— Es jou lafet lé manman, yo ka mandé fléris ba moun flè pou ayen?
Sa fè mwen katjilé magré lo bri-a.
Antouléka jik té ni zouk Lélizé, moun wè Mano Makawon fè bel plodari asou pli gran group «fransé» Kassav. Asiparé kom ki diré Brijit pa té épi’y jou-tala, i pa té pè pran an pèkè.
Jid
Not pou konprann
- La musique avec de grosses fréquences de basse.
Bel poveb kréyol 804
«Lè ou pa sa dansé, ou ka di mizik-la pa bon».
*