Potomitan

Site de promotion des cultures et des langues créoles
Annou voyé kreyòl douvan douvan

Poèmes

Monchoachi

Ceiba pentandra

Bèl-bèl zobèl

1 -     Bèl-bèl
         zobèl
         solèy bèl
         An tralé toutrèl
         ka jwé zwèl !

2 -     Tak-tak
         zikak
         titak rak.
         Kat makak
         anba an voumtak

3 -     Dèk-dèk
         chadèk
         Tizing sèk :
         Tchèk chadèk
         flègèdèk !

4 -     Krik-krik
         bourik
         ni kolik ;
         krik - mistikrik :
         jik an lonbrik

5 -     Bòk-bòk
         zabòk
         ka bidim bòk
         Bèl zabòk
         zabèlbòk !

6 -     Bèl-bèl
         zobèl
         solèy bèl
         Bèl zobèl
         zékobèl !

MONCHOACHI, Bèl-bèl Zobèl, Grifantè, 1979.

Pronmès

Mwen lévé èk pipirit
pou mwen gadé péyi-mwen
wouvè kal zié'y
pou mwen wè solèy tijé padèyè mòn,
lalin épi zétwèl chayé
nan dékatman lannuit...

Mwen lévé gadé fidji péyi-mwen
nan fréchè jennès-li :
Mwen té lé wè sa i té ka sanm
avan plita té griji lapo'y...

Mwen lévé
pou mwen gadé lavi lévé.
Epi, mwen rété la, ou sav,
ka di kò-mwen konsa :
"Chak jou ka fèt épi pronmès lavèy
èk i ka mò épi ta dimen ;
é chak lannuit i ka pròpté
pou i rikoumansé".

MONCHOACHI, Bèl-bèl Zobèl, Grifantè, 1979.

An sikriyé lévé mwen douvan-jou

An sikriyé lévé mwen douvan-jou
Pou i sòti an lannwit-mwen :
Aten zòt di sa i di mwen ?
Aten ! Aten !
"Poul pa ka kité mangous pran piti'y !"
Mi sé sa i di mwen
sikriyé péyi-mwen
lè i pozé anlè flè sonmèy-mwen.

YICH TIG PA KA FÈT SAN ZONG !

Titiri grenn-diri, o pipiri-chantan,
las fè zwèl épi mwen :
Aten zòt di sa i di mwen ?
"Souri piti, men i ni kont dan'y !"
Mi sé sa i di mwen
titiri péyi-mwen
lè i fifinen an lanmen-mwen.

YICH TIG PA KA FÈT SAN ZONG

Kokliko an zié-mwen
an siren bon-maten :
Aten zòt di mwen sa i di mwen ?
Aten ! Aten !
"An sèl dwèt pa sa pwan pis !"
Mi sé sa i di mwen
kokliko péyi-mwen
lè i wouvè toutouni douvan mwen.

YICH TIG PA KA FÈT SAN ZONG

An lavwa sòti o lwen
vini tonbé an zorèy-mwen :
Aten zòt di sa i di mwen ?
Aten ! Aten !
"San épé pasé dlo !"
Mi sé sa i di mwen
lavwa péyi-mwen
lè i tonbé an fon tchè-mwen.

YICH TIG PA KA FÈT SAN ZONG !

MONCHOACHI, Bèl-bèl Zobèl, Grifantè, 1979.

Tout jé sé jé...
(zwèl-séré)

- "Paré ! Paré !
- Men si ou paré
sé pou ou parèt tou !
A fòs séré dèyè lonbraj-ou
ou ké fini pa tounen soukounyan...
Mitan jou-a ka vini :
Kò épi lonbraj ké tenkantenk !

- "Paré ! Paré "
- Dépi lè-a ou la ka séré a
i tan pou sòti déwò gadé zafè'w !
A fòs fè zwèl épi kò'w
ou ké pi ki kòkòlò.
Solèy ja pann wo : talè,
kò épi lonbraj ké tonbé kantékant !

- An nonm pa pé rété tout lavi'y
ka fè fantéfrak.
An péyi ka pèd kò'y
a fòs jwé épi nanm-li.

MONCHOACHI, Bèl-bèl Zobèl, Grifantè, 1979.

Bonbé-séré

Mi,
anlè rèl lavi lasa
ki ka bat an bouch-mwen...
Bonbé-séré !

Mi,
an mitan chimen lavi lasa
soukouyan ki pwan kouri an kosiè,
zobèl ka mété mwen an chiktay.
Ga-la !

An ka atann solsouri vin chayé mwen
pou mwen alé nan vèy;
an ka atann zagriyen fè fil
pou mwen kasé kòd

É tchè an-mwen ka lenbé
lè mwen rété ka chonjé
makata ki tini an chimen-la
É tchè an-mwen bonbé-séré
lè ou parèt
anlè rèl lavi lasa
ki ka bat é bat
kon an bòlò
andidan tèt an tèbè...

É si an té touvé an makandal
pou piès djiyon pa maré mwen... ?

MONCHOACHI, Bèl-bèl Zobèl, Grifantè, 1979.

Tou dous, wo !

Tou dous, wo ! Tou dous ! Pran chanté-tala
ak lavwa égal. Pas sé yon chanté lalin plenn
pòtré a on chanté lalin plenn. Epi chanté'y
épi chacha'y, épi rèv-li épi sézon'y.
Èk chanté-a nan lawonn-lan ka rondi lawonn, ka danmé latè
lasann épi laswè, èk tanbouyé-a ka bat
ba lalin ka lévé nan sézonn...
Tou dous ! Pas sé yon chanté kon an chaspann,
pas sé yon chanté kon an ja
otila ou ka anmasé dènié ti mièt limiè-a,
an chanté fòk bat èk viré bat nan bouch-ou
pou chak son an monté... Dé-twa mo, dé-twa
vié mo flègèdèk nou an, ès ké ni moun pou kouté yo ? Otila
- pa tras, ousinon pa ravin ka planté létchèt
èk adan pé-bouch ki pé-bouch - otila
nonm-lan ka alé viré di ... Men pipiri-a
dépi nanni nannan, ka viré vini chanté chanté'y
ba chak jou a ka lévé a...
O ! Es Latè-a adan an léta éti yo pé rélé'y ankò... ?

MONCHOACHI, Nostrom, Éditions caribéennes, 1982.

Jan isit, jan lòt bò

Jan isit, jan lòt bò
jan toupatou épi tout bò
jan dèyè do lannwit, jan dèyè do lanmò
jan lapli épi lalin
moun ka pé-bouch èk ka sonjé
jan gajé, jan la san la
jan boulézon, jan lorizon
jan kont épi rèv
jan siren èk mitan lannwit
jan tan ki dèyè tan, jan fondonk
jan mas, jan mak
jan lonbray épi lodè mal
jan bèl pawòl, jan parabòl
jan pawòl
moun ka chèché
moun ka résité, moun ka résisité
jan titim-bwachèch, jan ki ni lidé-ka-di
jan séyans, jan lodians
moun marasa, moun ka viré maré ansanm
moun ka mofrazé, jan soukou
jan mang èk savann a kritchèt
jan péyi maré ak tchim èk varèk

mi nou,
men pawòl-la pran douvan nou...

MONCHOACHI, Nostrom, Éditions caribéennes, 1982.

Ni an latrilié mouchanmièl nan bouch-mwen ka fè séyans

Ni an latrilié mouchanmièl nan bouch-mwen ka fè séyans,
 ni an tralé zétwèl ka krazé nan bouch-mwen kon monben,
mwen ni ti kalbas ka fè chacha, bouch-mwen chajé ak grenn
varèk
bouch-mwen plen ti lalin rékè, plen lannwit penyen très épi
mayi rouj, èk rara, plen lannwit penyen très épi mab kristal...

Mwen ni an pié kòn lanbi nan bouch-mwen
mwen ni an pié wòch difé nan bouch-mwen.
Mwen ni an pié kal-zié Djinen.
Mwen ni an pié kal-zié koray. Mwen ni an pié kapòk,
an pié kalalou. Van-an andidan bouch-mwen.
Van-an ka chayé sé kal-zié a. Sé kal-zié a koray la
èk sé kal-zié Djinen an. Van-an ka chayé sé wòch difé a
épi sé kòn nak la, épi li ka sanblé yo adan an nyaj.
Nyaj wòch difé. Wòch difé a ka pri difé. Nyaj-la ka pété.

                Sé kòn lanbi a ka kònen. Sé kal-zié a ka tonbé atè
                   nan bouch-mwen, sé kal-zié koray la épi sé kal-zié Djinen an
                   kon lang a kabrit ki pri difé...

MONCHOACHI, Nostrom, Éditions caribéennes, 1982.

Maronnèz

Jòdi jou gran jou
Jòdi jou bèl jou
Maronnèz pran bwa

Jòdi jou gran jou
Jòdi jou bèl jou,
An maronnèz véyé
Lè lalin-an séré
Pou li pran bwa :
I fè chimen dèyè,
Maché anlè kabrit bwa
Mèt kritchèt ka babiyé,
Rété pou dézòd pé,
Pé dézòd kò’y,
É vwéyé kòy alé
Adan lannuit nwè a…

An fanm lévé,
An fanm doubout
Savann-an pri difé !
Dépi jou nègrès-la
Planté an péyi-a
Ka alé, ka vini,
Ka swen, ka swé,
Ka pòté é sipòté,
Ka bat é ka débat,
Tèt dwèt, tèt fiè
Ren maré, nen trousé
Bien kanpé anlè dé pié’y,
Asou tè péyi-a.
Kò’y menm sé tout an péyi ;
Tout kò’a’y sé péyi-a menm !

Èvè chimen, èvè tras
Èvè fréchè, èvè chalè,
Èvè ravin
…Épi mòn
Ka rébondi pa tout bò ;
An péyi vidjò
Ki tini bon balan an kò’y…

An nonm gadé
Dé zié’y kléré :
« Jèy mal fanm ! »
Jòdi jou bèl jou
Tout fanm lévé !
Tout fanm doubout !
Simen difé an savann-an !

MONCHOACHI, Disidans, Djok, 1976.

22 mé

Dépi tan lontan,
An tan Djab té ti bolonm,
Yo féré libèté
Avan i rivé
An lapòt a maléré ;
Dépi tan-lasa,
Man lé di : dépi kèk tan,
Pa ni jou ki pasé
Maléré pa chèché
Jou a libèté ;
Men Libèté Pa Ni Jou :
Libèté sé an chimen
Pou jòdi jou
Kon pou dimen !

22 Mé : Jou a libèté !

Men libèté pa ni jou :
Libèté sé jou an jou
An goumen ou ka mennen !
Libèté sé an biten
Pou pran a dé lanmen !

22 Mé : Jou a libèté !

Men libèté pa ni jou :
Libèté sé an bizwen
Pou sa ki san ayen !
Libèté sé an grenn
Tout jou bon pou simen !

22 Mé : Jou a libèté !

Men libèté pa ni jou :
Libèté sé an gran van
Ka souflé an tout tan !
Libèté sé an paròl
Pou sa ki pa ni ròl !

22 Mé : Jou a libèté !

Men libèté pa ni jou :
Libèté sé douvan jou
Ki baré moun-a-sou !
Libèté sé bon maten
Ka roté’w an siren !

22 Mé : Jou a libèté !

Men libèté pa ni jou :
Libèté sé an tanbou
Ka roulé an kè an nou !
Libèté sé an chaltouné
An maronnèz ka pòté !

22 Mé : Jou a libèté !

Men libèté pa ni jou :
Libèté ni tout jou
Pou rivé
         An bo jou !

MONCHOACHI, Disidans, Djok, 1976.

Viré monté