Potomitan

Site de promotion des cultures et des langues créoles
Annou voyé kreyòl douvan douvan

Dikté kréyol 2014

(Dictée créole donnée à Créteil par l'association Éritaj, dimanche 26.10.2014)

Soufrière de la Guadeloupe

Soufrière de la Guadeloupe au couchée du soleil. Photo F.Palli.

L’association ÉRITAJ a organisé un week-end culturel — le 25-26.10.2014 — dans le cadre de la Journée Internationale du créole qui se tient chaque année depuis 1983, le 28 octobre. Ce weed-end culturel s’est tenu à Créteil (France) au centre socioculturel Madeleine Rebéroux, 27 avenue François Mitterrand. Métro ligne 8 arrêt Pointe-du lac.

Tony Mango a lu la dictée puis commenté la correction le dimanche 26. octobre de 19h30 à 21h00.

Interview de Tony Mango maître d’œuvre de ce week-end. http://www.la1ere.fr/2014/10/24/joune-kreyol-touwonlate-ce-week-end-journees-internationales-des-creoles-creteil-200530.html

Eritaj l’association: http://www.eritaj.org/index.html

boule   boule   boule

Teks orijinal la an kréyòl Gwadloup - GEREC-F I (1979)

Jouné kréyòl 2014 - Dikté omaj ba Silvyàn Tèlchid

Solèy o!

Lè lalin kouché, pa owa douvanjou, solèy ka wouvè zyé. Talè, i kay kléré mé avan, i ka détiré. Mizi-an-mizi i ka monté an syèl é lèwvwè midi sonné, solèy ka pétayé. I ka atann labadijou1 kasé pou chalviré dèyè montangn é vwayajé an péyi lòtkoté.

Lapli ka tonbé, mi solèy ka bésépyé davwa niyaj ka kouri é ka masyé limyè a nòstwòm.

Granvan ka vin é solèy dématé, pas granvan ka bouré machann-chabon2 é machann-chabon ka voyé solèy alé.

Mé tout sé jou-lasa, solèy ka ganmé, padavwa chéchrès déboulé: zèb é pyébwa ka boukanné. Timoun kon granmoun ka swé kon swé fèt. Délè solèy ka fè on ti lèlè3, konsi i ka kaché dapwé-y, pou lapli pé tonbé. Ay solèy! Ou pé di ou ja fè zafè!

Dènyéman ka i pasé? Éklips rivé, é ou kyansé. Douvan lalin ou pèd lakat. An bwa a fi-la ou maré, épi manmzèl ou alyansé.

Mé lyannaj-la pa gè diré. An sis-kat-dé, zòt démayé. Alòs zòchak, zòt pwan on bò. Épi, kon tou lébonmaten, konsi ayen pa té rivé, solèy woumété-y an chimen.

Silvyàn Tèlchid, Bwa pou nou alé, Lanviwonnaj an-nou, Édisyon Jasor, Lapwent, 2002.

  1. labadijou kasé: avan lannuit tonbé
  2. machann-chabon: gwo niyaj nwè
  3. lèlè: on ti jès

boule   boule   boule

Mofwazaj an kréyol Matinik: Igo Drané - GEREC-F II (2001)

Jouné kréyol 2014 - Dikté omaj ba Silvian Telchid

Soley o!

Lè lalin kouché, pa owa douvanjou, soley ka wouvè zié. Talè, i kay kléré mé avan, i ka dérédi. Anmizi-anmizi i ka monté an siel é lèwè midi sonnen, soley ka pétayé. I ka atann labadijou kasé1 pou chalviré dèyè lamontann ek vwéyajé nan péyi lotkoté.

Lapli ka tonbé, mi soley ka bésépié davwè niyaj ka kouri ek masié limiè nostwom.

Granvan ka vini é soley dématé, pas granvan ka bouré machann-chabon2 ek machann-chabon ka vwéyé soley alé. Mé tout sé jou-tala, soley ka ganmé, padavwa chéchres déboulé3: zeb ek piébwa ka boukannen. Tjanmay kon granmoun ka swé kon swé fet. Délè soley ka fè an ti lèlè4 konsi i ka séré dapwé'y, pou lapli pé tonbé. Ay soley! Ou pé di ou za fè zafè! Sé jou pasé-a sa ki fet? Éklips rivé, é ou tjansé. Douvan lalin ou ped lakat. An bwa fi-a ou maré, épi manmzel ou aliansé. Mé liannaj-la pa djè diré. Adan an batzié, zot démayé. Alos zotchak, zot pwan an bò.

Épi, kon tou lébonmaten, konsidiré ayen pa té rivé, soley virépran chimen'y.

Silvyàn Telchid, Bwa pou nou alé, Lanviwonnaj-nou, Édision Jasor, Lapwent, 2002 - Mofwaz ta Igo Drané.

  1. labadijou kasé: avan lannuit tonbé
  2. machann-chabon: gwo niyaj nwè
  3. chéchres déboulé: tè sek san la pli
  4. lèlè: an ti djendjen

boule   boule   boule

 

Viré monté