Potomitan

Site de promotion des cultures et des langues créoles
Annou voyé kreyòl douvan douvan

20 Fraz kreyòl potomitan | 20 Key creole phrases

Emmanuel W. Védrine

Kokoye, Cocos nucifera. Photo. F.Palli

(Updated July 13, 2015)

  1. (CH) An nou tout pèp kreyòl sou latè bay lamen.
    (CG) Tout pep kréyol ki asi latè an nou ban nou lanmen.
    (CMa) Tout pep kréyol ki asou latè annou ba kò-nou lanmen.
    (CL) Tout jan kwéyòl asou latè, anou tjenn lanmen.
    (CGu) Pèp kréyòl-yab ki asou latè annou rédé nou konpannyen.
    (CM) Tou dimoune ki koz langaz kreol anou mars ansam.
    (CRo) Tou kreol lor la ter anou marye pyke.
    (CR) Anou pèp kréol dan lo Monn antyé anon mèt ansanm.
    (CS) Tou pep Kreol dan lemonn, annou atrap lanmen.
    (PSB) Lé créyol de tout' coté anou nou rasemblé.
    (Pap) Tur hende na mundu ku ta papia un lenga krioyo, laga nos duna otro un man.
    (Fre) Peuples créoles du monde entier donnons-nous la main.
    (Esp) Pueblos criollos de todo el mundo, démosnos la mano.
    (Eng) All Creole-speaking people on earth, let's shake hands.
    (Ita) Popoli creoli di tutto il mondo, diamoci la mano.
    (Deu) Kreolische Völker der ganzen Welt, reichen wir uns die Hand!
    (Sve) Kreolska folket över hela världen, låt oss ge varandra handen.
    (Ned) Iedereen op de wereld die een Creoolse taal spreekt, laten wij elkaar de hand geven.
     
  2. (CH) Devlopman tout bon ke majorite Ayisyen swaf la, li p ap sa fèt Ayiti san kreyòl.
    (CG) Dévlopman la on majorité Ayisyen ka chaché pé ké janmé fet san kréyol.
    (CMa) Dékatman rékolonmik la boul pep ayisien an swef la, sa pa posib fè'y san kréyol-la.
    (CL) Kalité dévlopman-an pwèskè tout Haisyen avoudwé wè-a, pa sa fèt san Kwéyòl.
    (CGu) Sa boul bon dévlopman-an, Ayisyen-yan ka sasé a, pa pouvé fèt san kréyòl-a.
    (CM) Vre devlopma, ki mazorite dimounn  dan Ayiti pe rode, pa pou kapav fer san langaz kreol.
    (CRo) Vre develoman pou bann Ha-y-sien, pa pou capav fer san kreol.
    (CR) In vré dévlopman sat la mazèr bann Ayisyin i vé toulbon, i pé pa èt fénésansé san la lang kréol.
    (CS) Sa vre devlopman ki pep Aysyen i bezwen pa kapab atenn san Kreol.
    (PSB) Le vré butin, le sien' ke tout' lé z'aycien a souèf, va pa s'fèr san le créyol.

    (Pap) E desaroyo berdadero ku mayoria di haitiano ta anhelá, no por tuma lugá sin nan lenga krioyo.
    (Fre) Le véritable développement, celui dont la majorité des Haïtiens a soif, ne pourra pas se faire sans le créole.
    (Esp) El verdadero desarrollo, del cual tiene sed la mayoría de los haitianos, no podrá producirse sin el criollo.
    (Eng) The real development for which most Haitians thirst cannot be done without Creole.
    (Ita) Il vero sviluppo, di cui la maggioranza degli haitiani ha sete, non potrà avvenire senza il creolo.
    (Deu) Die wahre Entwicklung, nach der die Mehrheit der Haitianer sich sehnt, wird ohne das Kreolische nicht stattfinden können.
    (Sve) En verklig utveckling, det som hela Haitis befolkning är törstiga av, kan inte genomföras utan det kreolska språket.
    (Ned) De echte ontwikkeling waar de meeste Haïtianen naar verlangen kan niet zonder het Creools worden volbracht.
  3. (CH) Gwo sijè kouwè politik nan lakou Ayiti debat an kreyòl pou l ka gen gou sèl.
    (CG) Si ou vlé déba politik ki ka fet Ayiti ni on sens pou pep la fô ou fey an kréyol.
    (CMa) Si ou lé déba politik ki ka woulé an Ayiti ni an sans ba pep-la, fok fè'y an kréyol.
    (CL) Pou pwès déba politik an Haiti fè syans, sé fo i pwan kou an Kwéyòl.
    (CGu) A kréyòl rounso ka pèrmèt gran déba politik gen oun sans.
    (CM) Ninport ki deba politik ena sinifikasyon kan fer li dan langaz kreol.
    (CRo) Tou gran diskisyon lor politik Ha-y-ti, li bizin fer dan lang kreol.
    (CR) Sobatkoz si bann gran sizé politik i pran in fors pli gabyé kank zot lé sobatkozé an kréol.
    (CS) Deba lo en size osi enportan ki politik an Ayti i bezwen fer an Kreol pour li.
    (PSB) Lé grand' zafèr politic veu dir de koué kan eu lé di en créyol.

    (Pap) Pa esei por tin sentido, na Haiti nos ta debatí na Creole tokante temanan polítiko importante.
    (Fre) Les grands thèmes de débat politique prennent tout leur sens lorsqu'ils sont traités en créole.
    (Esp) Los grandes temas políticos adquieren todo su sentido, sólo si son debatidos en criollo.
    (Eng) A subject as big as politics is debated in Haiti in Creole so that it makes sense.
    (Ita) Nessun tema politico ha senso, se non è dibattuto in creolo.
    (Deu) Die grossen politischen Themen gewinnen ihren ganzen Sinn erst, wenn sie auf Kreolisch zur Debatte kommen.
    (Sve) De politiska debatterna som berör de viktigaste ämnen har ingen betydelse om de inte behandlas på kreolskt vis.
    (Ned) Wil dat enige zin hebben, dan wordt er in Haïti in het Creools gedebatteerd over belangrijke politieke onderwerpen.
     
  4. (CH) Kreyòl ak Ayisyen se Kòkòt ak Figaro.
    (CG) Kréyol é Ayisyen sé chimiz é po. Yonn pa ka alé san lot!
    (CMa) Kréyol ek Ayisien sé lapo ek chimiz.
    (CL) Kwéyòl èk Haisyen sé konm ponm èk nwa.
    (CGu) Kréyòl-a ké Ayisyen kou roro : yé ka maché kantakant.
    (CM) Ayisyen ek so langaz mars ansam lame dan lame.
    (CRo) Ha-y-sien ek so lalang kreol enn sel.
    (CR) Lo Ayisyin ek son kréol zot i marsh la min dan la min.
    (CS) En Aysyen ek son Kreol i mars kot a kot.
    (PSB) L'aycien é son créyol eu marche com' tchu é chmiz'.
    (Pap) Creole i haitiano ta dos bon amigu.
    (Fre) L'Haïtien et son créole marchent la main dans la main.
    (Esp) La lengua criolla y el haitiano son dos grandes amigos.
    (Eng) Creole and Haitians are two good friends.
    (Ita) La lingua creola e l'haitiano sono due grandi amici.
    (Deu) Die kreolische Sprache und der Haitianer sind eng befreundet.
    (Sve) Haitiern och det kreolska språket går hand i hand.
    (Ned) Het Creools en de Haïtiaan zijn twee goede vrienden.
      
  5. (CH) Kreyòl pa sèlman yon lang, yon gwoup etnik men se tout yon filozofi.
    (CG) Kréyol a pa selman on lang o ben on pep sé tout on filozofi.
    (CMa) Kréyol pa anni yon lang, anni yon nasion moun, sé tout an filozofi.
    (CL) Kwéyòl sé pa sèlman an lanng ében an pèp; sé tout an filozofi.
    (CGu) Kréyòl-a pa oun lang rounso, oubyen oun nasyon moun, a tout oun filozofi!
    (CM) Kreol pa zis enn langaz ou enn group etnik; li ousi enn filozofi.
    (CRo) Kreol li pa selman enn lang ou enn bann dimoun, li enn filozofi oussi.
    (CR) Kréol i arprézant pa zis inn lang oubyin in group etnik: li lé osi inn filozofi.
    (CS) Kreol i pa zis en group lalang oubyen en group etnik, me i en filozofi dan li menm.
    (PSB) Le créyol cé pa in'e lang' ouk du moun', cé tout' in' mannièr de vouèr la vi.

    (Pap) Creole no ta representá djis un idioma òf un grupo étniko; e ta henter un filosofia.
    (Fre) Le créole ne représente pas qu'une langue ou qu'un groupe ethnique, mais toute une philosophie.
    (Esp) El criollo no representa sólo a una lengua o a un grupo étnico, sino a toda una filosofia de vida.
    (Eng) Creole is not just a language or an ethnic group; it's a whole philosophy.
    (Ita) Il creolo non rappresenta solo una lingua o un gruppo etnico, ma tutta una filosofia di vita.
    (Deu) Das Kreolische stellt nicht nur eine Sprache oder eine ethnische Gruppe dar, sondern auch eine Lebensphilosophie.
    (Sve) Kreolskan representerar inte ett språk eller en etnisk grupp, utan en hel filosofi.
    (Ned) Het Creools is niet zomaar een taal of een ethische groep; het is een hele filosofie.
      
  6. (CH) Kreyòl se lang liberasyon Nèg Sendomeng.
    (CG) Sé évè Kréyol neg Sendomeng libéré yo.
    (CMa) Kréyol sé lang libérasion Neg Sen-Domeng.
    (CL) Kwéyòl sé lanng libéwasyon jan nwè Sen Donmeng.
    (CGu) Kréyòl-a, a lang ki pété chenn Nèg Sen-Domeng.
    (CM) Kreol se langaz ki ti sanz destin bann Nwar Sin-Doming.
    (CRo) Lalang kreol sa mem ki finn liber bann kreol nwar Sin-Doming.
    (CR) Lo kréol lé la lang la libèr bann kaf Sin-Doming.
    (CS) Kreol i lalang liberasyon pour tou pep nwanr dan Sen Domeng.
    (PSB) Le créyol cé la lang' ka libéré tout' lé nèg' sin doming'.
    (Pap) Creole ta e lenga di liberashon pa tur neger di Santo Domingo.
    (Fre) Le créole est la langue liberatrice des nègres de Saint-Domingue.
    (Esp) El criollo es la lengua de la libertad de todos los negros de Santo Domingo.
    (Eng) Creole is the language of liberation for all the Negroes of Saint-Domingue.
    (Ita) Il creolo è la lingua della libertà di tutti i neri di San Domingo.
    (Deu) Das Kreolische ist die Sprache der Freiheit aller Schwarzen in Santo Domingo.
    (Sve) Kreolskan är språket som befriade de svarta slavarna i Dominikanska republiken.
    (Ned) Het Creools is de taal van de bevrijding voor alle negers van Santo Domingo.
      
  7. (CH) Kreyòl se lang natifnatal tout Ayisyen.
    (CG) Kréyol sé lang-manman a tout Ayisyen.
    (CMa) Kréyol sé lang natal tout Ayisien.
    (CL) Kwéyòl sé lanng manman tout Haisyen.
    (CGu) Kréyòl-a, a lang-manman tout Ayisyen.
    (CM) Kreol se langaz maternel tou Ayisyen.
    (CRo) Kreol sa mem vre lalang Ha-y-sien.
    (CR) Kréol sa la lang maternel tout bann Ayisyin.
    (CS) Kreol i lalang natif tou Aysyen.
    (PSB) Le créyol cé la lang' de tout' lé ti moun' aycien.

    (Pap) Creole ta e idioma materno di tur haitiano.
    (Fre) Le créole est la langue maternelle de tous les Haïtiens.
    (Esp) El criollo es la lengua madre de todos los haitianos.
    (Eng) Creole is the native language of all Haitians.
    (Ita) Il creolo è la lingua materna di tutti gli haitiani.
    (Deu) Das Kreolische ist die Muttersprache aller Haitianer.
    (Sve) Kreolskan är modersmålet för alla haitier.
    (Ned) Het Creools is de moedertaal  van alle Haïtianen.
     
  8. (CH) Kreyòl se lang zansèt Ayisyen ki te pete chenn lesklavay.
    (CG) Kréyol sé lang a zanset a tout Ayisyen ki pété chenn a lesklavaj.
    (CMa) Kréyol sé lang zanset Ayisien ki té pé té chenn lestravay.
    (CL) Kwéyòl sé lanng sé ayèl Haisyen-an ki éwisi bwizé chenn lèsclavaj.
    (CGu) Kréyòl-a, a lang gangan Ayisyen ki brizas-krazas chenn lesklavaj.
    (CM) Kreol se ousi langaz ki ti fer resi kas lasenn lesklavaz.
    (CRo) Lalang kreol, sa mem ki finn fer bann gran dimoun Ha-y-sien capav tir zot lasenn esklav.
    (CR) Lo kréol lé osi la lang bann zansèt Ayisyin la giny fé pèt lasinn lesklavaz.
    (CS) Kreol i lalang bann zanset Aysyen ki ti kas lasenn lesklavaz.
    (PSB) Le créyol é la lang' de no vieu moun' aycien ki cé décheiné de l'esclavaj.

    (Pap) Creole tabata e lenga di e antepasadonan di Haiti  ku a ranka kibra kadenanan di sklabitut.
    (Fre) Le créole est la langue de nos ancêtres haïtiens qui brisèrent les chaînes de l'esclavage.
    (Esp) El criollo es la lengua de todos nuestros antepasados, que rompieron las cadenas de la esclavitud.
    (Eng) Creole was the language of Haiti's ancestors who threw off the chains of slavery.
    (Ita) Il creolo è la lingua di tutti i nostri antenati, che spezzarono le catene della schiavitù.
    (Deu) Das Kreolische ist die Sprache unserer Ahnen, welche die Ketten der Sklaverei sprengten.
    (Sve) Kreolskan är språket av Haitis förfäder vilka bröt sönder slaveriets kedjor.
    (Ned) Het Creools was de taal van de voorouders van Haïti die de ketens van slavernij van zich afwierpen.
      
  9. (CH) Kreyòl se sèl towo ki mèt tout savann nan Peyi d Ayiti.
    (CG) Ni on sel toro ki met savann an  tout Ayiti sé lang Kréyol.
    (CMa) Kréyol sé sel bouva ki met tout savann an péyi Ayiti.
    (CL) Kwéyòl sé sèl towo ki mèt an tout savann Haisyen.
    (CGu) Kréyòl-a, a sèl mal béf ki mèt an tout savann Péyi Ayiti.
    (CM) Kreol so lafors kouma enn toro dan pei Ayiti.
    (CRo) Kreol li for couman enn toro dan Ha-y-ti.
    (CR) Lo kréol lé lo sèl toro lé mèt anndan la savann Ayiti.
    (CS) Kreol i le sel toro ki domin tou laplenn Ayti.
    (PSB) Le créyol é le seul beuf ki reingne en mèt' su tout' la savonn' aycienn'.

    (Pap) Creole ta e úniko toro ku soberanamente ta reina riba tur yano di Haiti.
    (Fre) Le créole est le seul taureau qui règne en maître sur toute la savane haïtienne.
    (Esp) El criollo es el único toro que reina soberano en las praderas haitianas.
    (Eng) Creole is the one bull which is master over all of Haiti's prairies.
    (Ita) Il creolo è il solo toro, che regna sovrano su tutte le praterie haitiane.
    (Deu) Das Kreolische ist der einzige Stier, der souverän über alle haitianischen Prärien herrscht.
    (Sve) Kreolskan är den enda tjuren som regerar som en härskare äver hela den haitiska savannen.
    (Ned) Het Creools is de enige stier die soeverein heerst over alle weilanden van Haïti.
     
  10. (CH) Kreyòl se sèl pyebwa oken tanpèt Ayiti p ap janm ka dechouke.
    (CG) Pon siklon pé ké janmé déchouké pyebwa a kréyol an Ayiti.
    (CMa) Kréyol sé sel piébwa pies siklòn Ayiti pa ka janmen rivé déchouké.
    (CL) Kwéyòl sé sèl pyébwa pwès mové tan an Haiti pa sa déchousé /déwasiné.
    (CGu) Pa gen pyès siklòn ki pouvé raché rakaba kréyòl-a.
    (CM) Kreol sel langaz ki okenn siklonn pa pou kapav tire depi Ayiti.
    (CRo) Kreol sa mem pie ki okenn cyklonn pa capav rasse dan Ha-y-ti.
    (CR) Kréol lé lo sèl pyédbwa napwin in koudvan kab rash ali dann Ayiti.
    (CS) Kreol i le sel pyedibwa ki okenn siklonn dan Ayti pa kapab derasinen.
    (PSB) Le créyol é le seul pié d'bwa kokin cyclon' na janmé foutu atèr a Ayti.
    (Pap) Creole ta e úniko palu ku ningun teremoto na Haiti lo por ranka nunka ku rais i tur basha abou.
    (Fre) Le créole est le seul arbre qu'aucun cyclone n'arrachera jamais en Haïti.
    (Esp) En Haití, el criollo es el unico árbol que jamás ningún huracán conseguirá arrancar.
    (Eng) Creole is the one tree which no hurricane in Haiti will ever be able to uproot.
    (Ita) A Haiti, il creolo è il solo albero che nessun ciclone potrà mai sradicare.
    (Deu) In Haiti ist das Kreolische der einzige Baum, den kein Hurrikan je wird entwurzeln können.
    (Sve) Kreolskan är det enda träd som ingen orkan någonsin slitit upp i Haiti.
    (Ned) Het Creools is de enige boom die geen enkele aardbeving in Haïti immer met wortel en al omver kan gooien.
     
  11. (CH) Kreyòl se zonbi ki goute sèl, lè l revòlte li kase chenn sove.
    (CG) Kréyol kon zonbi ki manjé sel. Lè ou vwé i révolté i ka yenki kasé chenn é i ka pwan bwa pou-y.
    (CMa) Kréyol kon zonbi ki manjé sel, lè ou wè i ka lévé gawoulé, i ka anni pété chenn-li ek mech-alé.
    (CL) Kwéyòl sé kon yon zonbi ki gouté sèl; lè i lévé gawoulé, i ka pété chenn, i ka fè lafimé.
    (CGu) Kréyòl-a kou dyab ki manjé sèl. Lò i lévé kòlè, i ka pété so chenn épi i ka fann van-an.
    (CM) Kreol, li kouma enn demon kinn gout disel. Kan li revolte, li koz so langaz.
    (CRo) Kreol li kouman enn demon kinn goutt disel, li revolte li kass la senn.
    (CR) Lo kréol lé konm in démon la gout dosèl. An révoltan li kas son bann shinn épi li sov.
    (CS) Kreol i parey en demon ki’n gout disel. Kan i revolte, i kas son lasenn i ale.
    (PSB) Le créyol é com' in dinmon ka gouté l'sel. Kan la raje le pren, isse décheine é i pren la cours'.
    (Pap) Creole ta manera e zumbi ku a purba salu i ku ora e ta rebeldiá ta kibra su kadenanan i hui.
    (Fre) Le créole est comme un démon qui a goûté au sel. En se révoltant, il brise ses chaînes et se sauve.
    (Esp) El criollo es como un zombi que ha probado la sal, si se rebela, rompe las cadenas y escapa.
    (Eng) Creole is like the zombie who tastes salt, when he revolts, he breaks his chains and escapes.
    (Ita) Il creolo è come uno zombi che ha gustato il sale, se si ribella, spezza le catene e fugge.
    (Deu) Das Kreolische ist wie ein „Zombie“, der Salz eingenommen hat. Wenn er sich wehrt, bricht er die Ketten und flieht.
    (Sve) Kreolskan är som en demon som smakat på salt. Den revolterar, bryter sina kedjor och befriar sig.
    (Ned) Het Creools is als de zombie die zout heeft geproefd  en wanneer hij in opstand komt, zijn ketens breekt en op de vlucht slaat.
     
  12. (CH) Mwen reve lemond an kreyòl.
    (CG) Lé ou vwé an ka révé lé mond sé an kréyol an ka vwé-y.
    (CMa) Man révé lèmonn an kréyol.
    (CL) Lè mwen wévé, sé an Kwéyòl mwen ka wévé.
    (CGu) Mo ka révé lémonn tout an kréyòl.
    (CM) Lemond ki mo reve so kouler kreol.
    (CRo) Mo rev lemonn enn kreol.
    (CR) Mi rèv lo Monn an kréol.
    (CS) Mon rev lemonn an Kreol.
    (PSB) Ju ki rèv' la tèr entièr en créyol.
    (Pap) Mi ta soña ku mundu den Creole.
    (Fre) Je rêve le monde en créole.
    (Esp) Sueño con todo el mundo en criollo.
    (Eng) I dream about the world in Creole.
    (Ita) Sogno il mondo intero in creolo.
    (Deu) Ich träume von einer ganzen Welt auf Kreolisch.
    (Sve) Jag drömmer om världen på kreolska.
    (Ned) Ik droom in het Creools over de wereld.
     
  13. (CH) N ap bezwen fè tradiksyon bèl zèv klasik yo an kreyòl tou.
    (CG) Fo nou sonjé twadui liv met a maniok an nou an kréyol.
    (CMa) Nou bizwen transbòdé bel liv klasik an kréyol tou.
    (CL) Sé fo nou twadwi gwan liv Klasik an Kwéyòl osi.
    (CGu) A pou nou mofwazé an kréyòl sa dòkò-liv marké.
    (CM) Pou bizin tradwir tou bann gran liv dan langaz kreol.
    (CRo) Ti pou bizin tradir bann liv importan en kreol oussi.
    (CR) I fo osi ni tradwi bann gran liv klasik an kréol.
    (CS) Nou bezwen tradwir bann gran klasik lemonn an Kreol osi.
    (PSB) I nou fodra chanzé en créyol lé grand' liv'.

    (Pap) Nos mester tradusí e obranan klásiko bunita  den Creole tambe.
    (Fre) Il nous faudra aussi traduire en créole les grandes œuvres classiques.
    (Esp) También tendremos que traducir en criollo las grandes obras clásicas.
    (Eng) We'll need to translate the beautiful classical works into Creole also.
    (Ita) Dovremo tradurre in creolo anche i grandi classici.
    (Deu) Wir sollten auch die grossen Klassiker ins Kreolische übersetzen.
    (Sve) Vi bör också översätta alla de stora klassiska verken till kreolska.
    (Ned) Wij moeten de mooie klassieke werken ook in het Creools vertalen.
     
  14. (CH) Nou se kreyòl, donk nou pale kreyòl.
    (CG) Nou sé kréyol sé pouki nou ka palé kréyol.
    (CMa) Nou sé Kréyol, kidonk sé kréyol, nou ka palé.
    (CL) Nou sé jan Kwéyòl, nou ka palé kwéyòl.
    (CGu) Nou ka palé kréyòl pas nou sa Kréyòl.
    (CM) Nou finn ne kreol, alor nou noz kreol.
    (CRo) Nou kreol, nou koz nou lang.
    (CR) Nou lé kréol, nou koz kréol.
    (CS) Nou Kreol, alor nou koz Kreol.
    (PSB) Nou zot' on é créyol, é nou zot' on parl' créyol.

    (Pap) Nos ta creole, p'esei nos ta papia creole.
    (Fre) Nous sommes créoles, et donc nous parlons créole.
    (Esp) Somos criollos, entonces hablamos criollo.
    (Eng) We are Creoles, therefore we speak Creole.
    (Ita) Noi siamo creoli, dunque parliamo creolo.
    (Deu) Wir sind Kreolen, also reden wir Kreolisch.
    (Sve) Vi är kreoler, alltså talar vi kreolska.
    (Ned) We zijn Creolen, daarom spreken wij Creools.
     
  15. (CH) Pa mande sa kreyòl ka fè pou ou men pito sa w ka fè pou kreyòl.
    (CG) Pa mandé sa kréyol kapab fè baw mé plito sa ou kapab fè pou kréyol.
    (CMa) Pa mandé sa kréyol kapab fè ba'w, men pito, sa ou kapab fè ba kréyol.
    (CL) Pa mandé kisa Kwéyòl pé fè ba ou; mandé pito kisa ou menm pé fè bay Kwéyòl.
    (CGu) Pa doumandé sa kréyòl-a pouvé fè pou to, miyò to sasé sa to pouvé fè pou li !
    (CM) Zame dimande seki langaz kreol kapav fer pou twa, me seki twa to kapav fer pou li.
    (CRo) Pa deman ki kreol capav fer pou toi me ki to capav fer pou li.
    (CR) Anon po domann kosa lo kréol i pé fé po ou, soman kosa ou, ou pé fé po lo kréol.
    (CS) Pa demande ki Kreol i kapab fer pour ou me plto ki ou, ou kapab fer pour Kreol.
    (PSB) Pa te d'mandé sak le créyol peu fèr pou toué, mé sak tu peu fèr pou li.

    (Pap) No puntra kiko Creole por hasi pa bo, ma kiko abo por hasi pa Creole.
    (Fre) Ne te demande pas ce que le créole peut faire pour toi, mais ce que tu peux faire pour le créole.
    (Esp) No te preguntes qué puede hacer el criollo por ti, sino pregúntate qué puedes hacer tú por el criollo.
    (Eng) Ask not what Creole can do for you but what you can do for Creole.
    (Ita) Non chiederti ciò che il creolo può fare per te, ma chiediti cosa puoi fare tu per il creolo.
    (Deu) Frag dich nicht, nach dem, was das Kreolische für dich tun kann, sondern nach dem, was du für das Kreolische tun kannst.
    (Sve) Fråga dig inte vad kreolskan kan göra för dig, utan vad du kan göra för kreolskan.
    (Ned) Vraag niet wat het Creools voor jou kan doen, maar wat jij voor het Creools kan doen.
     
  16. (CH) Pou lekòl Ayiti gen siksè tout bon, fòk kreyòl antre ladan yo san grate tèt.
    (CG) Pou lékol Ayiti réisi o sérié fo kréyol la rantré adan-y san fosé.

    (CMa) Pou lékol Ayiti trapé bon siksé, fok kréyol-la rantré nan fondok-li.
    (CL) Pou lékòl Haiti éwisi, sé pou nou sèvi Kwéyòl-la sanpousan.
    (CGu) Lékòl Ayiti ké maché lò i ké sèrvi ké kréyòl toulong.
    (CM) Sistem ledikasyon dan Ayiti pou marse si li servi sanpoursan langaz kreol.
    (CRo) Pou ki lekol ha-y-ti ressi bien, li bizin servi lalang kreol.
    (CR) Lékol Ayiti sra anlèr po toulbon si li anserv lo kréol anfinfon lo kréol.
    (CS) Pour bann lekol an Ayti reisi, fodre zot servi Kreol dan tou son dimansyon.
    (PSB) Lékol aycienn' va vrémen réuci ci el yuse plus karnien du créyol.

    (Pap) Pa skolnan na Haiti tin éksito di bèrdat, mester usa Creole pa 100%.
    (Fre) L'école haïtienne réussira vraiment si elle se sert à fond du créole.
    (Esp) La escuela haitiana tendrá un verdadero éxito, sólo si el criollo será usado al 100%.
    (Eng) For schools in Haiti to really succeed, Creole must be used 100%.
    (Ita) La scuola haitiana riuscirà veramente, se il creolo sarà usato seriamente.
    (Deu) Die haitianische Schule wird wirklich reüssieren, wenn das Kreolische zu 100% gebraucht werden wird.
    (Sve) Den haitiska skolan skulle verkligen lyckas om den vore baserad på kreolskan.
    (Ned) Willen scholen in Haïti werkelijk slagen, dan moet het Creools voor 100% worden gebruikt.
     
  17. (CH) Se kreyòl ki lang towo a lakay pase se li tout moun pale.
    (CG) Sé Kréyol ki met lang a kaz an nou pas sé li tout moun ka palé.
    (CMa) Sé kréyol ki lang poto-mitan nou davwè sé'y tout moun ka palé.
    (CL) Kwéyòl sé lanng-la ki ni pli go pouvwa an péyi-a, paski sé li tout moun ka palé.
    (CGu) Kréyòl-a, a manman-lang nou péyi pas tout moun ka palé’l.
    (CM) Langaz kreol pli gran patrimwann nou pei parski tou dimounn koz li.
    (CRo) Kreol li enn gran lang kot nou parski tou dimoune kose li.
    (CR) Lo kréol lé la lang lo pli gabyé nout nasyon parské tout domoun i koz ali.
    (CS) Kreol i lalang pli pwisan nou patri akoz tou dimoun i koz li.
    (PSB) Le créyol cé la fors' de not' zilet' pas'ke tout' moun' é kil' parl'.

    (Pap) Creole ta e idioma mas poderoso di nos pais pasobra tur hende ta papi'é.
    (Fre) Le créole est la puissante langue de notre patrie car il est parlé par tout le monde.
    (Esp) El criollo es la importante lengua de nuestra patria, porque todos la hablan.
    (Eng) Creole is the most powerful language of our land because everyone speaks it.
    (Ita) Il creolo è l'importante lingua della nostra patria, poiché tutti lo parlano.
    (Deu) Das Kreolische ist die wichtigste Sprache unseres Vaterlandes, weil es alle sprechen.
    (Sve) Kreolskan är det mäktigaste språket i vårt land ,för alla talar det.
    (Ned) Het Creools is de machtigste taal van ons land omdat het door iedereen wordt gesproken.
     
  18. (CH) Si gen yon vrè wa Ayiti ke pesonn p ap ka betize ak li, enben se wa Pale Kreyòl ki pa kanmarad lòt twa yo.
    (CG) Si tini on wa an Ayiti pon moun pé pa fé jé évey sé Misié Li wa Palé Kréyol. I pa ka pran hoté a sé twa zot la.
    (CMa) Si ni an vré wa an Ayiti, éti pèsonn pé pa fè jé épi tet-li, enben sé wa Palé kréyol ki pa kanmarad sé twa zot wa-a.
    (CL) Si vwéman i ni an wa an Haiti moun pa ka jwé èvèk sé ‘Louwa Kwéyòl’ ki anho yo tout.
    (CGu) Si i ganyen oun Rwè pésòn pa ka fè djen-djen ké li, a byen Rwè Kréyòl ka pa kanmarad ròt-ya.
    (CM) Langaz kreol se enn lerwa ki tou dimounn kontan dan Ayiti.
    (CRo) Si enan enn leroi an Ha-y-ti ki ou pa capav zwe, c lalang kreol parski pa capav conpar li avek lesot lang.
    (CR) Si an Ayiti nana in rwa napwin personn i pran ali po in liki, lé byin lo rwa kréol ali li perd pa son tan ek lo trwa zot.
    (CS) Si i annan en lerwa an Ayti ki personn pa zwe avek, se sa Kreol ki nou koze akoz nanryen pa konpar ek li.
    (PSB) Sin'e na in rwa a Ayti ken'na pa person' ki l'pren pou in couyon, cé bien l'rwa créyol ké pa ki per sen ten avek lé trwa z'ote.

    (Pap) Si  tin un berdadero rei na Haiti ku tur hende ta tene kuenta kuné, anto esei ta Rei 'Creole Papiá' ku no por ser kompará ku e otro idiomanan.
    (Fre) S'il est en Haïti un roi que personne ne prend à la légère, c'est bien le Roi Créole qui ne perd pas son temps avec les trois autres.
    (Esp) Si hay un rey en Haití al que nadie dé poca importancia, es seguramente el rey Criollo que no puede ser comparado con los otros tres, Francés, Inglés y Español.
    (Eng) If there is a real king in Haiti with whom nobody jokes, then, it's K ing ‘ Spoken Creole', who cannot be compared with the others.
    (Ita) Se a Haiti c'è un re che nessuno prende alla leggera, è certamente il re Creolo che non può essere paragonato agli altri tre, Francese, Inglese e Spagnolo.
    (Deu) Wenn es in Haiti einen König gibt, den niemand auf die leichte Schulter nimmt, ist es sicher der Kreolische König , der nicht mit den anderen drei Königen, dem Französischen, dem Englischen und dem Spanischen verglichen werden kann.
    (Sve) Om det på Haiti finns en kung som ingen tar för svag, är det nog Kung Kreol som inte förlorar sin tid med de tre andra.
    (Ned) Als er een echte koning in Haïti bestaat waar iedereen rekening mee houdt, dan is dat Koning 'Creoolse Gespreek' dat niet met de andere talen  vergeleken kan worden.
     
  19. (CH) Tout blofè magouyè rakatè woulibè va reyalize pèp la soud lè yo pa pale an kreyòl.
    (CG) Tout kalité madragè, kouyonè, exploitè é dirigonflis ké vwé pep la ké toujou rété soud lè ou paka palé kréyol ba-y.
    (CMa) Tout bladjè-kouyonnè-esplawtè-manti-mantè ké réyalizé ki pep-la soud lè ou wè yo pa ka sèvi kréyol.
    (CL) Tout mantè, tout bòbòlis, tout sa ki ka kwennen ében abizé lézòt kay wéalizé ki moun soud si ou pa ka palé bay yo an Kwéyòl.
    (CGu) Tout kalté vòlò, varichò, lougarou-granjou ké wè Pèp-a ka rété sourdo lò a pa kréyòl ki divan.
    (CM) Personn pa pou ekout mardayer si li pa konn koz langaz kreol.
    (CRo) Tou bann bezer couilloner pou rann zot kont ki li bizin koz kreol ec ou si ou fer semblan pa tann li kan li koz lott lang ec ou.
    (CR) Bann fyonèr, sarzèdlo, abizèr ek bann asperkwi va rann azot kont koman lo pèp i antan pa, tan i koz pa sanm li an kréol.
    (CS) Tou bann bater latet, bann eksplwater, bann loportinis pour realize ki dimoun i sourd si ou pa koz ek zot an Kreol.
    (PSB) Les couyon'neurs va s'rend' cont' ke l'moun' enten pa arnien si eu leu parl' pa en créyol.

    (Pap) Tur estafador, falsifikadó, chantahista  i  oportunista lo realisá ku pueblo  ta surdu ora no papia Creole ku nan.
    (Fre) Les usurpateurs, trompeurs, exploiteurs et opportunistes se rendront tous compte que le peuple reste sourd si on ne s'adresse pas à lui en créole.
    (Esp) Los usurpadores, los falsificadores, los explotadores y los oportunistas se dan cuenta de que el pueblo es sordo, si no se habla con él en criollo.
    (Eng) All bluffers, grafters, racketeers, and opportunists will realize that the people are deaf when they are not spoken to in Creole.
    (Ita) Ogni genere di usurpatori, falsificatori, sfruttatori e opportunisti si accorge che il popolo è sordo, se non ci si rivolge ad esso in creolo.
    (Deu) Die Usurpatoren, die Betrüger, die Ausnützer und die Opportunisten merken, dass das Volk taub ist, wenn an sich ihm nicht auf Kreolisch zuwendet.
    (Sve) Inkräktare, lurendrejare, exploatörer och opportunister ska inse att folket stannar stumma om de inte tilltalar dem på kreolska.
    (Ned) Alle oplichters, vervalsers, uitbuiters,  en opportunisten zullen beseffen dat ze voor dovemans oren spreken als ze geen Creools spreken tegen het volk.
     
  20. (CH) Y a pale kreyòl pou pèp la ka sispann pase yo nan betiz.
    (CG) Fo yo palé kréyol pou pep la aresté fé jé évè yo.
    (CMa) Fok yo ké palé kréyol pou pep-la sispann fè lafet épî yo.
    (CL) Yo kay oblijé palé Kwéyòl si yo pa vlé moun sèvi yo widitjil.
    (CGu) Pou Pèp-a fini fè bèkèkè ké yé, a pou yé palé kréyòl.
    (CM) Zot pou bizin koz kreol si zot pale dimounn pran nisa ar zot.
    (CRo) Zot enan pou koz en kreol, pou ki dimoun pa ryi zot.
    (CR) Zot sra oblizé koz kréol si zot i vé lo pèp i arèt moukat azot.
    (CS) Fodre zot koz Kreol ek dimoun sankwa dimoun pou boufonn zot.
    (PSB) I fodra keu parl' créyol pou pak' person' se fou d'leu djeull.

    (Pap) Nan lo papia na Creole pa hende stòp di hasi bofon di nan.
    (Fre) Il leur faudra parler créole pour que le peuple cesse de se moquer d'eux.
    (Esp) Tendrán que hablar criollo para que el pueblo deje de burlarse de ellos.
    (Eng) They* will speak in Creole so that the people will stop making fun of them.
    (Ita) Dovranno parlare creolo affinché il popolo cessi di burlarsi di loro.
    (Deu) Sie werden Kreolisch sprechen müssen, damit das Volk sich nicht mehr über sie lustig macht.
    (Sve) De måste lära sig prata kreolska så att folket slutar att driva med dem.
    (Ned) Ze zullen in het Creools spreken zodat men ophoudt om met ze te spotten.

Notes:

  • *(#20) In reference to those (in Haiti) who are trying to distant themselves from the people by speaking French or who are trying to speak a sophisticated French when they don't want the people (who speak Creole) to understand.
  • Créole haïtien (CH): Emmanuel W. Védrine.
  • Traduction en créole guadeloupéen (CG): Ernest Pépin.
  • Traduction en créole martiniquais (CMa): Raphaël Confiant.
  • Traduction en créole de ST Lucie (CL): Lindy-ann Alexander.
  • Traduction en créole guyanais (CGu): Aude Fawaka Désiré.
  • Traduction en créole mauricien (CM): Sedley Richard Assonne.
  • Traduction en créole rodriguais (CRo): Marlin Augustin.
  • Traduction en créole réunionnais (CR): Franswa Sintomer.
  • Traduction en créole seychellois (CS): Penda Choppy.
  • Traduction en patois Saint-Barth (PSB): CLASH. (Comité de Liaison et d'Application des Sources Historiques).
  • Traduction en papiamentu (Pap): Hilda de Windt Ayoubi.
  • Traduction en français (Fre): Jean-S Sahaï.
  • Traducción española (Esp) de Miguel Calzada.
  • Traduzione in italiano (Ita): Francesca Palli.
  • Deutsche Uebersetzung (Deu) von Jnes Angela Pellegrini.
  • Traduction en suédois (Sve) par Maxette et Malte Olsson.
  • Thanks to Marilyn Mason for her English review (Eng).
  • Vertaling in het Nederlands door Hilda de Windt Ayoubi.

* * *

E. W. VEDRINE CREOLE PROJECT, Inc.
Dorchester, MA 02125-5110 (U.S)
HaitianLanguage@gmail.com  – CreoleEditions@gmail.com

Viré monté