Potomitan

Site de promotion des cultures et des langues créoles
Annou voyé kreyòl douvan douvan

Sokrat an péyi a sé tata-sonba la

Socrate au pays des tata-somba

06/02/2022

Hector Poullet

 

Sokrat sé mwen, sé non kaché an-mwen, non-la papan-mwen é manman-mwen ban-mwen pou sèvi-mwen gadkò adan vi an-mwen, pou an toujou suiv chimen-la an ni pou suiv la, tala i ké rédé-mwen konnèt-mwen mwenmenm an-mwen.

Sokrat a pa non touléjou an-mwen, a pa on non ou ka mété dèwò alavwari pou nenpòt malféktè mété-y opiyaj. Jòdi-la an ka sèvi èvè non-lasa pou zòt, moun an-mwen, davwa an konnèt zòt pa moun-a men-sal.

A pa pou di mé an byen byen an-mwen Labityé Kapèstè ola an ka rèté dépi lanné é lanné, ola an ka bwè dlo an-mwen san néyé kè an-mwen é konfèdmanti, an ja ni on bèl laj asi tèt an-mwen, alòs poukisa an kay pwan avyon, janmbé gran-lanmè, rivé an Lafrik, an péyi Dawomé yo ka kriyé Bénen jòdi ? Aprésa ay fè pasé 600 km asi an pa konnèt kilès kalité chimen, pou rivé ay vwè dotwa kaz moun ka fè an labou ? Asiré pa pétèt désèrten adan-zòt ké di: «sé on ochansté ka pousé nòstwòm!».

Mwen on moun ochan? Wè, sa pé! Mé an pa ka kwè.

Dayèpouyonn ka zòt ké di, zòt si an di-zòt non a gran manman-mwen té Kofi, on non ou ka touvé adan sé popilasyon-la ka fè sé kalité kaz-lasa, yo ka kriyé tata somba, sé popilasyon ka viv an fenfon-danlnò a péyi Bénen, popilasyon Bétanmaribé, oswa ankò Bètiabè, é mwen an bizwen sav si a pa kèk bann Bètiabè yo fòsé rivé èsklav jis kotésit, si a pa yo nou kriyé « Bèt a man Ibè»? An bizwen sav si papa gran manman-mwen pa té on Bèt a man Ibè!  Dé kalité èsklav mondong, té toujou ka rivé pété chenn a-yo pou té mawon, rivé fè-sosyété nèg-mawon kotésit vwè si yo ka viv lib. Sonjé, lannuit, lè nou té timoun, sé granmoun-la té ka di-nou: «Sé timoun-la siwvwè, lannuit zòt tann on dézòd a chenn ka trenné,  konsidi on bèf i té ké chapé, penga ay chèché-gadé, rété-séré an kabann a-zòt: sé on Bèt a man Ibè i ka pasé

Mé ponmoun pa janmé té pé di-nou kimoun i té Man Ibè! On sòsyèz? On lagyablès?

Mi sé sa an bizwen ay vérifyé an péyi ola yo ka fè sé kaz an labou-lasa, sé tata-sonba-la, kaz pou yo té mété fanmi é manjé alabri a sé chasè-vòlè moun pou té vann é mété an lèsklavaj. Siwvwè  sa i an lidé an-mwen, si sa vré, vwayaj-lasa kay konsidiré on chimen déviré akaz a on zansèt an-mwen, on chimen i té toujou di i té ké woufè on jou, kanmenmsi sa té ké dé san lanné aprédavwa i mò limenm a-y, apré plizyè jénérasyon désandans a-y, aprè lèsklavaj fini, on désandan a-y té ké fè!

An ké pòté mannèv pou rakonté-zòt vwayaj-lasa, mizi an mizi, pou zòt konpangné mwen k’on Tijan lòtbò lorizon. Epi si an mò asi chimen anba-la, foumi ké vini ba-zòt nouvèl.

Solèy! Ektò.

Sokrat 2 - Gorée:
Penga chok épi…jénétik!

18/02/2022

Dé jou avan an pwan chimen pou ay an  péyi a sé Tata Sonba la, mwen anvi rakonté-zòt on prèmyé vwayaj an té fè a Gorée (Sénégal) ja tini pasé dis lanné.

An toujou té vlé konnèt chimen-la sé prizonnyé nèg sòti an Lafrik pou  yo rivé kotésit, an toujou té vlé konnèt chimen-la désèrten moun ka fè konnès a moun,  té ka fè-yo pwan pou yo té  vini èsklav an Lanmérik.

On granmadanm onjan mistik, èvè on bèl laj asi tèt a chivé blan a-y, on madanm té ka rété a Kabrit (sèksyon Chèlchè) Zabitan, lè an di-y poukisa an té k’ay anba-la i di-mwen:

«Ou k’ay anba-la chè, kouté, si ou k’ay la sé zansèt an-nou sòti la, pwan tibwen tè Gwadloup, koté kaz a-w, mété adan on bokal, menné-y anba-la, épi ay simé-y adan on senmityè, aprésa pwan tibwen tè anba-la adan menm bocal-la, é viré an Gwadloup èvè-y pou simé-y douvan pòt a kaz a-w ! Sé pou rékonsilyé sa i pasé yè èvè sa ka pasé jòdi.»

Sé sa an fè! Mé kouté kijan sa pasé.

Kidonk, an té tini on fanmi Osénégal, i té envité-mwen vini, kifè an pwofité pou té ay a Goré. Lè ou Dakar, fo ou  pwan on bato-lotobis-navèt pour ay asi lilèt Gorée. Lè an vwè lakantité touris asi bato-la k’ay pasé lajouné asi lilèt-lasa an té pou ja konpwann an té adan on biznès-touristik. Mé awa, an pa penga sa, mwen Sokrat, an té adan trip an mwen, an té vlé woufè chimen alanvè a dotwa sé gangann an-nou la.

Lanmè-la té bèl, rivé Gorée, syèl-la té bèl, an té vini pou dòmi adan on lotèl é déviré Dakar landèmen. An suiv guid-la èvè tou sé touris-la, an vizité lajòl-la, ola yo té ka fèmé  chenné sé nèg-la, an rivé douvan sa yo kriyé «la porte du non-retour» ka bay asi lanmè-la, la yo té ka baké sé prizonnyé-la asi détwa ti-kannòt pou menné-yo asi sé gran bato-négriyé la.

Pannan tout visit-la , té tini moun ka kouté, ka palé, ka pozé gid-la kèksyon si kèksyon. Mwen an pa té sav poukisa, an té an boulvès, kè an-mwen té ka bat on kalenda anrajé, sitèlman fò, an jis kwè an té ké tonbé mal: an té kòlè, an té pè, an té wont, wont pou zansèt an-nou, wont pou limanité….

Jou-lasa, lè an viré an lotèl-la, mwen ay lonji kò an-mwen: an té ni lafyèv é frison, an té ka gligliyé. Yo mandé on dòktè vini vwè-mwen pou sav si a pa té maladi palidizm an té ni. An di-y kijan, pannan tout vizit-la, an té manjé on kòwné grenn baobab yo ka kriyé «pain de singe»; machann ka vann sa bò chimen konsidi sé pistach. Doktè-la di-mwen grenn baobab tini onlo vitamin C é sé sa kifè on fè alèji, mé dèmen tout biten-la ké ay plibyen.Tout lannuit-la  an pasé a Goré la, an pasé-y ka gligliyé k’on griv tranblèz! Landèmen maten an té gyéri!

Mwen, an ka kwè sa i rivé-mwen la, sé sa yo ka kriyé on réYaksyon épijénétik  konsidiré on koul loraj a on  pakyèt santiman mélanjé. Si zòt pa konnèt ka yo ka kriyé  chòk «épijénétik», chèché, zòt ké konpwann.

Détwa lanné apré an wou-déviré Goré, mé kou-lasa, an té kon sé lézòt touris-la. Ayen pa rivé-mwen.

Adan dé jou an kay pwan chimen OUIDAH adan péyi Bénen…èvè tibwen tè péyi Gwadloup.

Mizi an mizi an ké anba-la an ké rakonté-zòt! Solèy!

Sokrat rivé Ouidah

21/02/2022

Nou on krèy 9 moun sòti Guadloup pou ay Obénen 7 natal èvè on Béninwa Kristòf é on Malyèn Bintou. Dépi Lapwent jik rivé Cotonou apré on pòz 4 è Paris, sa ka fè on 20 lè ka voyajé.

Lè avyon-la pozé yè i té 10zè-oswè. Zanmi Kristòf i envité-nou pou vin konnèt péyi a-y, fè sa kon an tan-lontan, dépi nou té pyété dèwò-la on group tradisyonnèl vini di-nou nou té akaz an-nou. Mizik, chanté, dansé, sa té byen bèl toubòlman kifèwvwè détwa adan-nou mété-yo ka dansé yo osi asi on ritm i té ja ka fè-mwen sonjé Haïti, parapòt a mizik vodou. Sa té sitèlman plen lanmou nou pa té ka rivé pwan lotobis-la i té ka atann-nou pou menné-nou pozé kò an-nou adan lotèl Azalaï. Jòdi-la nou pwan chimen Ouida, nou ké ba-zòt fré-la adan pwochen jounal a Sokrat. Solèy!

Asi chimen Ouidah

23/02/2022

Pou sòti Cotonou rivé Ouidah, ou ni aprochan 50 km asi on lotowout.

Tini sitèlman loto, kanmyon, mé prensipalman moto-taxi, kifè té fo konté près on lè-tan pou ti-lotobis an-nou la. Sa onlo moun sav, sé lafanmi-Rastafari i té asi bòdlanmè Wozo Kapèstè ka touvé-y dépi 25 lanné asi on pyès-tè ka fè 12 èkta gouvèlman Bénin fè-yo kado. Kristof, zanmi Béninwa an-nou la, té fè voyé konmisyon ba Papa é Manman Ja pou té fè-yo sav nou kay pasé vini vwè-yo pou nou di-yo bonjou. Yo té ka atann-nou é konmdifèt yo té kontan vwè-nou. Kontré-la té plen lanmityé, yo rakonté-nou kijan é poukisa yo té ba-yo tout on gran zayann-razyé, mé yo pwan langajman fè plantasyon pyébwa, é sé sa yo fè. Yo ni on lékòl pou jenn timoun ola yo ka apwann li , maké, konté kon adan tout lékòl, é anplis fè jenn plan pyébwa, fè jaden épi osi filozofi Rasta, kivédi rèspèté lavi, pa manjé kadav, manjé Aytal. Sé prensipalman Papa-Ja i palé atoupannan i té ka fè-nou vizité, i mandé Woni, animatè RCI i èvè-nou, enrèjistré on mésaj pou Elie Domota ola i ka mandé kanmarad-la vini vwè-y an Afrik, lè ké dékouvè plézi viv asi tè a zansèt a-y, i ké arèsté goumé pou on lilèt Fwansé trapé aprédavwa yo masakré popilasyon Karayib la i té la avan-yo. Lè-la té ka vansé, nou té oblijé séparé pou kontinyé asi Ouidah ola sous a Vodou-la yé.

Désèrten adan-nou pwomèt woudéviré vwè-yo avan nou woupati pou Gwadloup.

Dèmen an ké rakonté zòt kijan an asèpté mété on sèpan-piton alantou kou an-mwen, on biten an pa té ké janmé kwè mwenmenm an-mwen an té kapab fè. Kenbé!

Adan bik-Vodoum la

24/02/2022

Ki sé Vodou Ayisyen, Santériya Brézilyen, Kondonmblé Kiben é menm lè ou byen gadé tibwen adan Kenbwa Gwada, yotout ni sous a-yo adan Vodoum an péyi Bénin ola nou yé. Bik a tout gran Kwayandiz-lasa ka touvé-y a Ouidah. Ou ni jaden Granbwa-sakré ola ou tousa konmansé èvè dotwa géryé i té sòti Togo p’asi 15zyèm syèk la. Lè ou adan jaden-lasa ou ka vwè kalité gran pyébwa sakré k’on Iroko vyé pasé 400 lanné, mé ou ka kontré èstati a plizyè divinité Vodoum.

Mi foto a yonndé adan-yo, kontèl Legba prèmyé gason Bondyé. Si nou ka vwè-y èvè sèks a-y byen doubout sé pou di sè li ka kontwolé é ka pwotéjé tout kaz, kant a pou zafè kòn nou ka vwè-y tini sé davwa sé rèlijyon-vini la ka toujou chèché dyabolizé Vodoum pou fè moun pè, okonmsman Lègba pa té tini p’on kòn.

Prensipal fondas a Vodoum sé Dangbé, Sèpan-Piton-la. Lè ou ka pran tan gadé bò zyé sèpan-lasa, ou ka vwè konsidiré 5 koul grif. Sé sé menm koul grif-lasa ou ka vwè asi figi a tout moun-aktif adan rèlijyon Vodoum.

Lè nou sòti adan jaden Granbwa-Sakré la, nou rivé adan tamp a Dangbé ola ou ka woté soulyé pou rantré andidan-y pou ou ay nétwayé tousa i pa sen adan-w. Adan tamp-la adan chak tikwen, ou ka vwè on Sèpan-Piton ka dòmi. Lè ou sòti la, yo ka mandé-w mété yonn alantou kou a-w pou fin pwopté-w. An pa ka manti di-zòt mwenmenm an-mwen an di: awa, a pa pou mwen! Epi, ka i pasé an tèt an-mwen, ès sé padavwa an vwè sé madanm-la i té èvè-nou la fè-y, an lésé-yo mété Dagbé an kou an-mwen … kolyé fwèt-la détann tout kò an-mwen. Mwen anni santi-mwen byen, sitèlman byen! Dangbé sé on bon bèt, fo toutmun pwojé-y!

Dèmen nou ké vwè Ouidah sé osi prensipal laplas lèsklavaj.

Ouidah, bik a lèsklavaj avè bénédisyon a tout Bondyé

28/02/2022

Nou té konnèt non a dotwa gran vil pòw-bòdlanmè Léwòp i fè richès a-yo èvè konmès achté, vann é livré moun, kontèl an Fwans: Bòwdo, Nant, Sen-Nazè. Nou pa té sav déserten vil Lafrik kon Ouidah té, yo osi, dévlopé kò a-yo, pwan lavòl gras a konmès-lasa.

Kat nasyon Léwòp pwan pozisyonnman a-yo adan Ouidah an konmansman 16 èm syèk-la, é yo suiv menm modèl dévlòpman-la, on modèl yo kriyé 3M: Misyonnè, Machann, Militè.

Misyonnè: yonn, ou ka voyé bon dotwa labé, pastè, masè, monpè, pou yo pwan tèt a moun, woté-yo an maji, é pwonmèt-yo paradi vré Bondyé lè yo ké mò.

Machann: ou ka pwofité pannan ou la, ou ka voyé machann bokanté branbrann yo pòté-vini kont machandiz ou konnèt yo kay rivé wouvann èvè on bèl bénéfis.

Militè: ou ka konstwui on batiman-solid yo ka kriyé on fòw, pou mété machandiz-la alabri, èvè ou ka mandé lawmé vini, bon-enpé sòlda-awmé, fizi, kannon pou yo pwotéjé é défann entéré a-w.

Ouidah té ni 4 fòw konsa pannan konmès a lèsklavaj: pòw pòtigé, pòw holanndé, pòw fwansé, épi fò danwa.

Jòdi-la ka rété yonn: sé Fwansé-la razé ta yo an 1960 lè péyi Dahomé trapé lendépandans a-y.

Sé Potigé-la mété difé adan ta-yo la lè an 1961 gouvèlman péyi-la mandé-yo ay fè zafè konmès a-yo akaz a-yo.

Lè Péyi Dahomé vini pwan non, Benen, gouvèlman-la rivé sové déserten batiman i pa té fini brilé, ola yo fè on mizé.

Kijan sa té ka pasé: sé èsklav-la té fèmé adan sé fò-la, yo té soti dépi Abomey, yo té ka atann bato-la rivé pou chayé-yo alé. Lè lè-la té rivé pou sa fèt, yo té ni apwochan 4km pou rivé asi anbakadè-la, sé sa yo kriyé granchimen-lèsklav, é an bout a chimen-lasa té ni pyébwa-loubliyans pou té fè lantou a-y, sèt fwa pou sé madanm-la, nèf fwa pou sé nonm-la avan yo pasé adan on dènyé koté yo kriyé «porte du non retour», aprésa yo té ka baké-yo tou chenné yonn-yonn asi on kannòt té ka menné-yo asi bato-négriyé-la té ka atann andèwò. Dépwafwa, ladézèzpérans té pli fò, on prizonnyé té ka rivé jété kò a-y an dlo, i té ka chayé sé lézòt-la i té maré èvè-y ofon-dlo, yotout té ka néyé.

Dépi kèk tan, gouvèlman Bénen désidé wounèfté granchimen-lèsklav é «Porte du non retour» pou fè on «parcours touristique» pou dyaspora afro-désandan! Tout konmès sé konmès, lajan pa ni koulè. Si sa pé rédé pèp-la viv tibwen plibyen, sa pa pli mal.

 

Bénen : on kat-chimen lespri

01/03/2022

Atoupannan nou ka déplasé an péyi-la, nou ka vwè, nou ka gadé, ka tann, ka kouté, nou ka kalkilé pou konpwann. Péyi lasa sé on katchimen pou tout rèlijyon davwa chakmoun-la ni ta-y é ka asèpté lézòt ni ta-yo. Dépawfwa on rèlijyon ka miganné èpi onlòt pou pwan on pli bèl balan. Annou gadé sa tibwen:

Nou vwè kijan Vodoun okoumansman té on rèlijyon i té ni fondas a-y asi Dangbé, Sèpan-Piton la, sé li i té pou totèm, èvè tanp a-y, labé a-y, sérémoni a-y, é granbwa sakré a-y adan tout péyi-la. Menm adan rèlijyon-lasa ni plizyè branch, ni moun ka adoré Sakpata, on bondyé-latè, ka swangné é ka ba-w rimèd kont tout maladi é prensipalman varyòl; ni moun sé Shango, bondyé a loraj, ka réglé pwoblèm moun i trapé bab ant yo, tini dòt ankò, kon Ogou féray, ka opozé trapé aksidan asi chimen é adan kaz, Lissa, on bondyé albinòs ka pòté richès, Yémonja, bondyé lanmè pou péchè.

Epi, on dézyèm kalité Vodoun, Vodoun Thron, i sòti an péyi Ghana p’asi konmansman 19èm syèk-la rivé Ouidah, é la i fè onlo, onlo moun adòpté-y. Vodoun Thron pa ni on granbwa-sakré mé on létan-sakré, i ka sèvi èvè nwa kola pou diviné, konpwann, èspliké lavi, i pa ka pwan san, mé ka asèpté sakrifis a mouton, san-la pa pou ay asi lotèl-la, i ka konbat tout sòt kalité sòsyé.

Menmjan Vodoun-la varyé, menmjan sé rèlijyon-vini la varyé yo osi kontèl rèlijyon Krétyen-la, i ni on varyan yo kriyé Légliz Kristyanizm Sélèst? Sé Oschoffa Samuel i fondé légliz-lasa p’asi lanné 1950, i fè plizyè mirak, kifè Pap-la limenm té oblijé rèkonnèt i té on pwofèt. Jòdi-la ni plizyè milyon moun ka suiv rèlijyon-lasa toupatou asi latè é ka sanblé 23 désanm chak lanné adan koté bòdlanmè ka fè pasé 20 èkta, pa lwen Porto-Novo. Moun i adan rèlijyon-lasa ka abiyé tout anblan, ka maché nipyé, ka kriyé Bondyé Jehovah, ka chanté é dansé èvè tout kò a-yo pannan lanmès a-yo.

Epi tini moun yo adan Lislàm, é konfèdmanti nou vwè mòské toupatou an péyi-la, mé ès Islàm a-yo diféran èvè dòt, nou pa konnèt, tou sa nou pé di sé nou près pa vwè ni madanm jennfi vwalé, okontrè nou vwè onlo fanm ka débat èvè lavi pou gangné on monné, é byen souvantfwa asi moto a-yo, oswa kannòt a-yo tousèl san p’on nonm ka konpangné-yo.

Pou bout, nou pé di Bénin sé on péyi ola près toutmoun ka kwè nou ni on kò, on lèspri é on nanm épi tini on antité pli fò ki nonm ka réji lavi. Yo jis ka asèpté ou pé pa ka kwè tousa, yo pa ka dérifizé kontinyé frékanté-w, ni yo pa ka chèché fè-w rantré adan rèlijyon a-yo lè ou di ou Até.

Mé fo-nou fè dé mo kozé èvè-z|ot asi Béhanzin, dèmen nou k’ay Abomey adan zantray a péyi-la.

Bénen, a nenpot soley !

07/03/2022

Lafanmi mi mwen, an déviré Gwadloup, la lonbrik an-mwen téré.

Wè, nou déviré akaz , sanmdi p’asi koté 7è-d-swè, aprédavwa nou voyajé adan dé avyon, pannan 20 lè-d-tan.

Nou té à nèf moun, nou rété douz jou anba-la é sa té konsidiré nou té pwan on bon ben-démaré.

Jòd-la nou ka santi nou nèf, kon senk é kat, konsidi nou té ké débarasé tèt an-nou èvè tout vyé lidé nou té ni, lidé yo té fouré adan lèspri an-nou asi Lafrik : péyi maléré, péyi a moun ka fè sòsyé, péyi a vodou, yo jis di-nou: Lafrik on péyi i pa ni istwa !!! Krakrakra! Moun-la i di sa la montré toutmoun jou-lasa kijan i té on moun-méprisan, on ensignifyan, on moun ignoran, on tèbègé, on kouyon douvan dèyè pa sav.

Kidonk mi nou déviré an bik an-nou, ola pèp Gwadloup ka bigidi adan on twa-chimen, atoupann i ka dansé, i ka kyansé, i ka kalkilé kilès chimen i k’ay pwan pou i vansé,  pou dèmen an-nou pli bèl, noutout ansanm é pa anni dotwa pwofitan kon sa ka rivé souvantfwa.

Nou lésé Bénin dèyè-nou, mé nou pa ka oblyé ayen é prensipalman nou pa ka obliyé on pawòl sé zanmi Béninwa an-nou la di nou lè nou té ka  pati:  Isidan zòt akaz a-zòt, zòt ka déviré nenpòt lè zòt vlé! Nenpòt Solèy!

Nou pa té ni tan pou rakonté-zòt tout biten nou vwè, nou tann, nou konpwann. Moun nou kontré, biten nou fè.

Kontèl nou pòkò di-zòt hak asi on plan yo mèt anwout an péyi Bénin, on plan ola yo ka montré kijan Lafrik ka woupwan doubout a-y: pwojé Songhaï!

Nou ay vizité pwojé-lasa é kon onlo moun, nou rété èstébéwè! Asi 22 èkta-tè, yo ka fè bèl jaden èvè tout kalité bon manjé pou moun kon pou zanimo, kisé mayis,, pwa, ziyanm, bannann, morenga épi…épi , lévé zannimo ki sé poul zwa, kanna, kodenn,kochon, mouton,  kanklo, otruch, épi…, lévé pwason kisé tilapya, pwason-chat épi…épi, Yo ka pwodui pwòp énéwji a-yo èvè métàn yo ka fè èvè sé zòdi-véjétal, kaka sé sanimo-la, é tousa ka transfòrmé yonn an yonn, jik pou fè pwòp téro-angré a-yo,  é yo tini pwòp lizin-konsèv a-yo ola yo ka fè ji é légim an bwèt, san yo bizwen achté ayen andèwò. Plibèl-la sé yo ja ka simé modèl plan-lasa adan tout péyi-la, adan sé péyi alantou-la, é yo dwètèt menm ni lidé vini an Gwadloup é Matinik, p’asi koté mwa avril, montré-nou kijan nou pé fè pou trapé lotonomi-manjé, lotonomi-énèwji. Mwen Sokrat an té ké sitèlman enmé rivé-vwè sa fèt pou toutbon, kontan vwè sé Lafrik kay vini montré-nou kijan pou pé sòti anba ladépandans, pa toujou ka atann bato é avyon rantré pou nou rivé manjé.

Nou ni déotwa biten ankò nou vwè oben nou fè, nou pòkò rakonté--zòt, nou ké fè-y adan pwochen kamo an-nou, sé ké on jan pou nou kontinyé rété an péyi Bénin.

Kenbé fò, SOLÈY!

Ma part d'Afrique dans ma Créolité

13/03/2022

C’est le mercredi 2 mars à 9 h que nous avons été reçus au ministère des affaires culturelles du Bénin pour un échange avec une vingtaine  d’invités béninois du milieu universitaire. J’avais préparé une introduction liminaire dans laquelle je comptais d’abord présenter la Guadeloupe à nos hôtes, non pas sous un aspect géographique, ni  historique, ni même donner un aperçu économique, mais plutôt laisser entrevoir notre dilemme d’insulaire, antillais,  produit d’une certaine colonisation à la française dite de l’«assimilation»;  introduction que j’intitulais  «Poétique de la Rencontre», clin d’œil à  la «Poétique de la Relation» de E. Glissant.

La veille de cet échange, au cours d’une conversation amicale avec celui qui nous avait invités, j’avais compris que dans ce genre de rencontre officielle,  tout est réserve, que je ne pouvais pas me laisser aller à remercier trop l’un par rapport à l’autre,  ni prendre le risque de heurter  par mes propos quelque possible susceptibilité. D’ailleurs, Florent Couao-Zotti, écrivain béninois bien connu, qui était chargé de nous présenter et de conduire le débat ne m’en a pas laissé l’occasion. Je n’ai pas eu le loisir de commencer une quelconque introduction, c’est lui qui m’a posé d’entrée de jeu une question qui signifiait qu’il décidait le sujet du débat:

— Monsieur Poullet dites-nous depuis huit jours que vous êtes au Benin, avec un groupe de visiteurs venus de Guadeloupe,  quel est votre ressenti  personnel de ce retour aux sources?

Voilà, pour l’atmosphère d’un échange qui a duré une bonne heure, quant au contenu j’ai bien pu aborder quelques aspects de ce qu’on peut trouver d’Afrique dans notre langue créole, du vocabulaire avec des mots comme ago, abobo, agoman, moun, ou dans le comportement, comme le rire, le gout pour la musique et pour la danse, la gestuelle, mais également pour la quête spirituelle….et puis le gout pour les contes avec nos yékrik! yékrak!

De là je suis passé à dire deux contes se rapportant au Dieu colonial; celui du Colibri, pour laisser comprendre la résistance des «esclaves», et celui de l’invitation au ciel  faite par le Bon Dieu, au Blanc, au Mulâtre et au Nègre.

Il s’en est suivi un échange très fructueux avec le public. Public dans lequel nous avons découvert, une Martiniquaise, une Guadeloupéenne fille de Roger Thoumson,  un spécialiste du Vodoun, mais également un grand  professeur d’université qui a suggéré la création d’une chaire autour de la Créolisation au sein de  l’Université de Cotonou: idée à creuser.

De retour du Bénin

21/03/2022

      

Nous avons du mal à quitter le Benin. Pendant 12 jours pleins nous avons été captivés, notre esprit comme capturé, par un pays qui n’était pas le nôtre mais qui nous a accueillis comme si nous étions ses enfants. Nous ne vous avons pas tout raconté sur ce site de Fondas Kréyòl-la et peut-être même n’avons-nous pas dit l’essentiel de nos émotions. Il faudrait, sans doute que vous y alliez vous-même pour les éprouver.

Ainsi n’avons rien dit de notre visite du Centre Culturel. La veille de notre départ, nous avons eu la surprise d’être reçus par monsieur José Pliya, Béninois,  homme de théâtre, ancien directeur de l’Archipel en Guadeloupe. La visite des Trésors restitués au Bénin par la France nous a bouleversés tant par l’histoire de cette restitution que par la présence des œuvres elles-mêmes. Plus que la beauté des trônes des rois, apprendre qu’après deux ans d’un combat acharné les premiers objets volés et transportés en France ont été ces monumentales statues sacrées en terre cuite, symboles du pouvoir spirituel, vous fait mesurer l’hébétude qu’ont dû éprouver les populations du Royaume d’Abomey quand ils ont vécu ce sacrilège.

Juste à côté des salles de cette exposition se trouvent une exposition de l’art contemporain au Benin, des grands artistes de nos jours et c’est bien que cette visite suive la précédente car elle démontre la continuité et la richesse de la vie artistique dans ce pays d’Afrique.

Nous n’avons pas non plus parlé de notre réception à l’Ambassade de France, grace à Rony qui manifestement avait déjà un contact dans ce milieu diplomatique très fermé. Là encore nous avons eu la surprise de découvrir que l’Ambassadeur de France au Bénin connaissait bien la Guadeloupe. Il nous a reçu avec beaucoup d’amicalité, puis nous a laissés avec le jardinier, visiter les parcs et jardins de l’ambassade, le seul lieu de Cotonou où se trouvent à peu près toute la végétation tropicale, mais également une centaine d’espèces d’oiseaux, ainsi que deux colonies de grandes chauves-souris frugivores.

Nous n’avons pas eu le temps d’aborder avec vous ni les aspects de la gastronomie avec les plats typiques comme les purées de manioc, d’ignames, les poissons boucanés ou les «poulets bicyclette» ou les boissons comme cet alcool de vin de palme du nom de sodabi.

Enfin nous aurions aussi aimé vous parler du niveau de vie, vous raconter nos difficultés à jouer avec les grands nombres de Francs CFA  par rapport à nos euros, quand un pourboire de 1000 CFA en fait correspond à moins  de 2 € ou qu’un cadeau, à offrir à notre retour, de 15 000 CFA ne représente qu’un peu plus de 20€. C’est dire si le Bénin doit se battre contre la pauvreté. En effet ce pays est l’un des rares en Afrique à n’avoir ni ressource minière, ni pétrole, alors que le Nigéria voisin est un réservoir de l’or noir. Ce n’est pas nécessaire de vous faire un dessin, l’essence et le gaz en contrebande par bidon ou par container sur des gabarres le long du fleuve qui sépare les deux pays, est un pivot de l’économie souterraine.

Bref, beaucoup de sujets n’ont pas été abordés et il ne vous reste qu’une solution si vous voulez vraiment y comprendre quelque chose c’est d’y aller. Faites vite car nous n’avons pas visité le Nord du Benin, le pays des tata-sombras justement à cause de troubles à la frontière avec le Burkina voisin.

*

Viré monté