Potomitan

Site de promotion des cultures et des langues créoles
Annou voyé kreyòl douvan douvan

KREYOLAD 966

Gran penteng fanm

10.02.2023

Jid

Vidéo Sabine Andrivon Milton:
Extrait de la répétition du concert du vendredi 10 mars.

L’Atrium koumansé prèmié simenn mas-la épi an montray pliziè artis madanm kontel Abishag, Miguelle Colibeau, Florence Edmond, Mikaelle Lorédon, ek Angela Pierre-Louis, yo té espozé ek ka vann travay-yo. Pandan tan-an Stella Gonis té ka jwé douvan l’Atrium-lan.

Lanmézon Bèlè Sent-Mari mété danm-tanbou a lonnè épi an sanblaj alantou mizik bèlè-a. Pa koté Baspwent, sé alantou dé fanm djok Fifi ek Loulou, lakomin envité moun.

Pa koté Fodfrans, Sabine Andrivon-Milton fè an gran konsè épi pliziè chantez kontel Jocelyne Beroard, Claudine Pennont, Raymonia Mocco, Suzy Trébeau, Danielle René-Corail, pou zélev-li trapé an pal pou vwayajé Etain, an vil ki pandan ladjè-a endé moun Matinik.

Kantapou lavil Sen-Josef i ni tout an pogram pou Jounen Entènasional dwa fanm.

Mé dimanch-tala yo pa bliyé lé mami. Atjelman anlo gran-manman pa djè ni ti-non ankò. Yo tout sé mami kon sa ka fet ayè. Manman Doudou, Tèter, Man Té, Man Fémi tousa mawot atjelman yo tout sé mami.

Sel bagay lanné-tala nou pé di yo pa bliyé sé fanm-lan an mwa mas. Adan anlo komin, jik la CTM sanblé pliziè matjez pou moun sa konnet yo.

Asiré apré dé lanné Kovid-la, lanné-tala fanm a lonè toupatou. Dan an gran penteng.

Wawet-la chanjé bò, pa asou litoral-la dépi Kabé jik SenPiè, plaj-la té ni an vié koulè jòn. Moun pa asou pa la yo pa ni labitid wè sa, mé an gran nap jòn anni anvayi lanmè-a.

Erezdibonnè sé pa té kon an lans Voklen-an, oti dépi an simenn péhè pé pa menm sòti. Pas an plis di wawet-la, plaj-la plen épi sab. Kanno pé pa sòti pou alé lapech.

An délégasion té oblijé désann la CTM pou rivé trouvé an solision. Yo rivé trapé an ti-kannal pou yo sòti. Mé yo pè kannal-a viré bouché lamenm.

Adan zafè-tala nou aprann simenm-tala, sé tjanmay nou an plis ki an danjé épi zafè Klordékòn-lan. Asiparé komkidiré dépi an bouden maman-yo, kontaminasion-an pa ka jwé épi yo. Sa ka opozé dévlopman sèvel-yo.

Es nou ké ni jennjan ek jennfi goglè tou enpiok.

Apré tan kannaval-la, an périod karenm-lan ki tibren pli kam, nou ni pou kabéché asou zafè vakabonajri Non-lieu a.

Anlo moun dénonsé sa pandan vidé-a, mé sé pa té lafet fok trouvé an manniè pou moun pa tonbé malad épi kochoni-tala. Drog-la ja ka dépotjolé an pati jénes-nou, Matinik pa bizwen sa.

Nou bizwen an pep an santé é sé sa anlo doktè té ka di tou fò Madiana adan an bokantaj aloutou lasanté.

Jid

Bel poveb kréyol 703

«Vié kok di’w pa fié poulet».

*

Sommaire Kréyolad

 Viré monté