Kaz | Enfo | Ayiti | Litérati | KAPES | Kont | Fowòm | Lyannaj | Pwèm | Plan |
Accueil | Actualité | Haïti | Bibliographie | CAPES | Contes | Forum | Liens | Poèmes | Sommaire |
KREYOLAD 1077 Pli bel dat 31.05.2025 Paul Rastocle, maître du Bèlè. |
Tout Matinik pa bliyé bel dat-tala: 22 mé. Dépi koumansman simenn-lan le MIR té ja démaré Sent-Àn épi pliziè randévou pou rivé Senpiè ek Préchè.
Légliz pa rété dèyè, pliziè maché épi flanbo fet Lariviè-Salé, Chelchè épi kisasayésa ek an lanmes la Katédral Fodfrans. Létjip Bèlè Légliz Voklen permet moun chonjé zanset-nou épi épi konpozision bèlè.
Gwoup Kalinago-kongo fé nou chonjé tout zanset Matinik pa koté Fon Sen-Jak. Yo pa bliyé sé prèmié koté yo twouvé senmitiè esklav.
Ni dé djab-lafet éti toujou ka débatjé «Rond-Point du Vietnam Héroïque». Ni sa ka vini kouté tanbou-a rézonnen ek vréyé lavwa, mé ni sa tou ka rivé bien swef, é sé pa anni ki dlo yo ka bwè.
Toujou ni ka pofité alé bò lanmè toujou, mé nou pé di pres tout minisipalité Matinik ka fè an manifestasion pou pa bliyé bel dat-tala.
Menm an Frans tou, le 23 mé minis-la pa valsé mé i di:
— Chonjé le 23 mé, sé rann lajistis ba sa ki té kon machandiz!
Yo pa bliyé Chelchè.
Bon vwayaj Polo
Tjè-nou té ni ka pijé anlo kanmenm pa koté Sent-Mari. Tanbouyé bèlè chonjé nonm-lan, Pol Rastok. Yo bien akonpayé brital met tanbouyé-tala épi son tanbou-a.
Kon Djo té ka chanté bravman, anlo moun ka woulé tanbou ek chanté: «22 mé, pli bel dat».
Jid
Not pou konprann
- La commémoration du 22 mai, s’est étendue dans presque toutes les communes.
- Disparition du maître du Bèlè, Paul Rastocle.
Bel poveb kréyol 801
«Lanmò mòdé toupatou».
*