Potomitan

Site de promotion des cultures et des langues créoles
Annou voyé kreyòl douvan douvan

KREYOLAD 1000

Kréyolomaj ba Kréyolad

03.11.2023

Jid

Passiflora suberosa

Pòm lyann bata (Passiflora suberosa) originaire de l'Amérique tropicale.
Photo: Forêt près de l'Anse des Galets (Martinique), Francesca Palli.

Lè an ti-manmay ni 1000 jou, sé an ti-bébé dézan épi nef mwa. Es Kréyolad sé  an ti-bébé toujou?

Sé pa mwen mwen ké réponn, mé sa man pres asiré, sé lektè ANTILA-a ka li sa sa dépi mas 2004; sav sé pa an ti-bébé ki la.

Dan 6 mwa i ké ni 20 lanné anlè tet-li, kidonk sé poko an gran-bibich mé i ja ni asé laj pou i sa pran reskonsabilité’y.

Pandan tout sé 19 lanné-tal, apw di an 2009 éti nou té ka chaché fè an péyi nef ek titak mwens pofitasion, Kréyolad toujou paret adan jounal ANTILLA. 1000èm Kréyolad-tala sé tibren an kréyolamaj ba Kréyolad. (Man ka pofité imèsié jounal ANTILA, Potomitan, Montray Kréyol ek Fondas Kréyol ki fè si jòdijou i asou nich twel-la)

Mèsi pout tout lektè ki toujou ankourajé mwen matjé an kréyol.

Mèsi tou pou sa ki mandé mwen, an sitjet, matjé kon défen Jilbè Gratiant. Za té ké rijété travay GEREC épi an mapipi langannis kon Jan Bernabé épi tout étjip-li.

Mèsi gran mèsi, si Kréyolad rivé kontinié pou rivé a 1000ème liméwo’y, é nou ka espéré pétet 2000 poutjipa dan 20 lanné ankò sipètadié.

Si Kréyolad rivé fléri pandan tousa tan, i pa ka bliyé sé gras a dé jounal ki té la avan’y kontel «AUJOURD’HUI DIMANCHE», «GRIF AN TE», «ANTILLA KRÉYOL» épi pa ni lontan «BOUDOUM» nou ka espéré ké viré paret.

Sa pou sav tou, Kréyolad sé twa liv:

Asiré liv Kréyolad dèyè poko touché.

Mèsi manmay, sé ansanm ansanm lang-lan ka vansé.

Jid

*

Sommaire Kréyolad

 Viré monté