Potomitan

Site de promotion des cultures et des langues créoles
Annou voyé kreyòl douvan douvan

Contes créoles

DJOK
Hebdomadaire
Le journal de la communauté antillaise
N°7 Semaine du 24 au 31 décembre 1976

kochon
Photo F. Palli.

Pouki yo ka tchoué kochon lanouel ?

- Mistrikri !
- Mistrikra !
- Sa ki papa chyin ?
- Chyin !
- Sa ki manman chyin ?
- Chyiènn !
- Toua foua bèl kont !
- Toutt kont sa bon pou di !

Eh byin manmaye, vini kouté an ti parol, an bèl ti parol éti moun Matnik ka di : «Toutt kochon ni Sanmdi-yo» épi jan la Gouadloup ka di: «Toutt kochon tini jou-Nouèl-a-yo». Mé sé nou minm nou-minm. Nou sav sa lé di mimm' bagaye-la.

- Hé krik !
- Hé krak !

Ni moun ka di kon sa ki an tan lontan, kochon pa té alé lakrèch pou ouè lanfan jézi (sé douett té an vié mal kochon-planch bô-kaye).
Konpè Lapin, Konpè Makak, Konpè man-nikou, Konpè Mouton, yo toutt té pran kouri aye gadé sa. Konpè kochon rété dômi an kabann-li. Asiparé, i di «sé pa ba piès kochon nouè kon moin-minm zafè bondié tala ! Aye pann-kô zot !» Yo di konsa bondié (bondié blan-an) té telman anrajé i vréyé sé lé zot-la tchoué Konpè
kochon épi manjé-ye, épi i di yo konsa ki chak lè Nouèl té ka rivé falé yo té tchoué an kochon pou manjé-ye.

- Hé krik !
- Hé krak !
- Héééé-ééé- kri !
- Héééé - ééé kra !

Man pa sav si toutt moun dakô ou byin pa dakô épi istouè tala.
Moin minm an té ké la, an té ké fè kon kochon. Manmaye, an vérité, man pa kouè sé pou sa yo ka tchoué kochon lanouèl ! Ni dé moun ka di sa, mé ni dôt moun ka di a pa vré.
- Hé krik !
- Hé krak !

Manmaye lanouèl sé an sèl voumtak, an sel voukoum ! Toutt' pèp-la ka santi konsi diré i adan an nich fonmi, toutt moun anvi krié anmoué ! Nou, lé antiyé, nou sav ki lanouèl, sé pa an jou pou moun rété dômi an kabann-yo. Nou ka fèté lanouèl kon nou nou labitid fété-ye bô kaye nou !

- Hé kri !
- Hé kra !

«Toutt kochon ni sanmdi-yo, toutt kochon ni jou a nouèl a-yo».
Ti parol tala, fôk sav la i sôti. Sé an fon lesklavaj i sôti. Dépi antan lesklavaj, zansêt-nou té ka fété lanouèl an manniè-yo. Jou tala, sé bétché-a té ka fè ti nouèl-yo, an manniè yo. Mé yo té vini pè jou tala, pass sé joutala toutt sé esklav-la té ka jouinn kô-yo. Mi sé la fôk chèché la ti parol la sôti. Sé zansèt nou a té ka fété Nouèlépi kochon, boudin, paté, sété sèl richès yo. Yo té ka nouri bèt-la pandan toutt lanné pou manjé-ye lanouèl. Sé pa té bondié ki té ba yo lôd tchoué kochon. Lè zansèt nou té ka di «Toutt kochon ni sanmdi yo, toutt kochon ni jou a nouèl a yo», sé pass yo té byin sav, an jou, yo té ké rivé libéré kô-yo. Kochon-an yo ka palé-a, nou toutt sa1 sé ki sa !
Aprézan manmaye, man byin palé, man ka espéré toutt moun-lan ké pasé an bon Nouèl. Séprifin !

MILI

Note du transcripteur:

  1. Coquille. Il manque le «v» pour faire le verbe «sav»

 

crabe

Viré monté