Respé

Joby Bernabé

Album : 3 mo 7 pawol, 1985
Martinique, Georges Debs Productions
 

Ni lanmen maléré pann anba rob lavi
dan ansel « sé lavi ! sé lavi ! Sa’w lé fè ! sé lavi !»
ansel «sa’w lé fè» ki pa ka rété pies, pies, pies, pies, pies toubonman, um!
Lanmen dézespéré maré lannwit kon jou
ankò an priédié, priédié, priédié, priédié.
Lanmen neg débantjé ka fennen
anlè pié lespwa malpapay yo a, ay malpapay !
Ni lanmen djol bavé kalen ki pou pran valé
ek di amèn : mèsi belmè, mèsi, mèsi belmè patrie;
lanmen bouden bwareng
ki pa fouti metba sésé an tet zépeng
pou yo pé di’w an jou
«Mi sé sa mwen fè asou fos pwa kò mwen
ek dé lanmen-mwen
pou asiré chimen lanmen désandans-mwen.»

Ni dot kalté lanmen, aprézan
dot kalté ras lanmen ka ba ko yo lanmen
menm-bet-menm-pwel yo a kon may fil zagriyen;
lanmen ganté féré ki sa pasé lanmen
la lanmen pou pasé, lè lanmen pou pasé:
Twa ti tap an do moun.
Twa ti tap an do bef.
Twa ti tap an do neg.
Travay monfi ! travay ! sé bon ! sé bon ! sé bon !
Lanmen ka griyen ba’w
Lanmen ka ba’w lanmen
pandan lot lanmen-yan filé pou pété ren’w.

Lanmen kaméléyon
lanmen krab-gwo-modan
lanmen vènen sèpan
lanmen politichien ka trennen moun
kon chien dèyè zo bel pawol-yo, bel pawol. Wè.
Lanmen ki jik sosé
jik sosé, a pa jé,
ti biswi chanpagn yo a, an tjim san maléré.
Jòdi an ka mandé
respé pou lanmen-mwen
respé pou ta fré
respé pou péyi-mwen
respé an ka mandé.
Respé !

Kè-
Respé pou péyi-mwen
Pou lanmen-mwen
Respé respé an ka mandé

Pas ni lanmen griji ki aprann rifizé soutiré lanmizè;
lanmen ké résité’w sa ladech yé patjè
kon an lison jéografi, um !
Lanmen red kon masonn
ki konnet lévé tet pou yo raché dwa-yo;
lanmen ki désidé rété anfwapoutout
gobé miyet lavi tout Lasensilves;
lanmen ka pété woch;
lanmen ka kochi fè afos yo ja pran fè;
lanmen pé sa chiré’w ek lafwa an dié
menm manniè yo ké ba’w dousin
si’w wè yo pou ba’w dousin;
mwen menm man ka mandé
respé pou lanmen-mwen
respé pou ta frè-mwen
respé pou péyi-mwen
respé an ka mandé
respé !

Kè-
Respé pou péyi-mwen
pou lanmen-mwen
respé, respé an ka mandé.
Respé.

Senk dwet-li gran ouvè
an nonm gadé lanmen’y épi i déklaré: um !
«Si sé pou man ba an moun manjé épi plézi,
asiré an ké bay jistan i rasazié.
Mé si an pran lapenn di sé kou an ka ba’y,
sé ké asiréman pou i mandé padon !»
Mwen menm ki mwen menm lan
padon an ka mandé si dé lanmen neg mwen
si défwa an sé ja ba an moun
kou an pa té pou ba’y.
Mé poutji fout délè lanmen-mwen ni latranblad
lè an ka miziré pwa lavi an genyen
pou laswè vet man swé ?
Poutji an ka santi venn-mwen
ka brilé mwen pa bò kokozié-mwen
lè sa ka rivé mwen katjilé ki soley ké kléré
ba yich-mwen dimen ka vini yan adan lavi-taa
É andjetsa pito !

Respé pou lanmen-mwen
respé pou ta frè-mwen
respé pou péyi-mwen
respé pou tianmay-mwen.
Respé an ka mandé.
Respé !

kè-
Respé pou péyi-mwen
pou lanmen-mwen
respé, respé an ka mandé.
Respé !

Pas ni lanmen garé ka mò swef an lanmen fraternel
a tjenbé an zéklè lannwit-la.
Ni lanmen ki moli avan yo tjenbé red;
ni sa ka bouché zié pou yo fè wol pa wè;
ni dot ki ja lésé dézespwa k’alé;
ni sa ki viré lang asou kod lonbrik yo.
Ni lanmen ki fouben, lanmen ki sé limen difé
adan tout pay.
É ni lanmen, frè mwen
ka pran tan katjilé apiyé douvantet
ki bout kod pou ralé pou démaré lavi;
lanmen ki ni bon tjè mé ki ni kont tjè-yo;
lanmen ka djéri bles mé lanmen san fébles;
lanmen ki pa ka jwé grennzo épi tjè moun;
lanmen ké riaprann fè woch kraché difé;
lanmen ké rédi dlo, la dlo sé ka séré;
lanmen fò,
lanmen pwop,
lanmen net;
lanmen djok;
lanmen fanm épi nonm ki jiré
anlè tet jénérasion douvan;
pran fiel épi kouraj,
travay épi lanmou;
kòn lanbi ek fizi si mové tan lévé,
pou yo sinié
respé !
an zékal péyi-ya menm.

Jòdi an ka mandé’w
respé pou lanmen-mwen
respé pou ta frè-mwen
respé pou péyi-mwen
respé pou latè-mwen
respé pou tianmay-mwen
respé pou piébwa-mwen
respé pou lanmè-mwen
respé pou soley-mwen
respé an ka mandé.
Respé.

kè-
Respé pou péyi-mwen
pou lanmen-mwen
respé, respé an ka mandé.
Respé.